I
Ježiš chránil svojich učeníkov pred zákonníkmi.
Ale ešte viac pred zákonníctvom, ktoré vidí nábožnosť v bezhlavom pridržiavaní sa všetkých predpisov, a teda aj tých, ktoré majú v určitých okolnostiach ustúpiť iným, vážnejším...
Nezmyselnosť zákonníctva ukázal náš Pán aj na príkaze o čistých a nečistých jedlách. Podľa neho mohla byť mravne zlou len neposlušnosť tomuto pôvodne hygienickému opatreniu.
Ale nie jedlá ako také...
Povedal im preto: Človeka nemôže duchovne znečistiť nič, čo vojde do jeho zažívacieho ústrojenstva.
Ba ani to, čo sa do človeka dostane cez uši, čuch, chuť alebo hmat...
Kde ide o mravné znečistenie človeka, tam je rozhodujúce srdce.
A preto pravá nábožnosť nie je v zákonníckom zachovávaní predpisov o odmietaní niektorých jedál a v dôkladnom umývaní po nich páchnucich nádob.
A nie je ani v úzkostlivom privieraní očí alebo uší...
Pravá nábožnosť je v starostlivom očisťovaní srdca, v stálom oslobodzovaní svojho vnútra od toho, čo v ňom nesúladí s Božou vôľou...
Ak náš Pán pri tomto poučení použil aj tvrdšie výrazy, tak zaiste nie bez dôvodu.
Chcel nimi urobiť pozornejšími svojich učeníkov – tých prítomných i budúcich, ktorí nikdy nie sú bez roztržitosti, keď počúvajú jeho slovo.
A zaiste aj preto, lebo mu veľmi záležalo na tom, aby ho v tomto bode všetci správne pochopili.
Potvrdzuje to aj veta: „Počúvajte a pochopte“, ktorá by sa dala chápať aj ako výzva ešte raz sa vrátiť k tomu, čo sme tu čítali alebo počuli...
II
Čo vchádza zvonku – to nemôže človeka duchovne znečistiť. Všetko predsa vyšlo z Božej ruky ako dobré. Boh sa pochvalne vyjadril o každom svojom diele.
Aj o človeku.
Ak sa však potom v tomto zmysle o ňom odmlčal, urobil tak zaiste kvôli srdcu, ktoré sa čoskoro pokazilo a celého človeka uvrhlo do nedobrého stavu.
Tak ani vy nechápete? – Vy, ktorí ma denne počúvate? Akože ma potom pochopia tí, ktorí majú dostať moje slovo cez vás?
III
Čo vstupuje do nás cez zmysly, môže byť len príležitosťou na hriech.
Isté je, že si správne počíname, ak sa vyhýbame všetkému silnému, čo nás robí slabými, a všetkému dobrému, čo nás robí zlými...
Ale úsilie o pravú nábožnosť je v niečom inom...
Je vo výchove srdca, v jeho navykaní na také pohľady a postoje k tomu, čo prichádza do nás zvonka, ktoré sa zhodujú s Božími... Ak sme dobre počúvali a dobre aj pochopili toto Pánovo slovo, malo by sa to nejako prejaviť v našom živote...
Najmä svedomitou kontrolou svojho vnútra a ochotným zriekaním sa takých túžob, myšlienok a vôľových rozhodnutí, o ktorých predpokladáme, že by nám ich Boh neodsúhlasil...
IV
Pane, týmto svojím slovom chcel si nás upozorniť na jediný zdroj každej duchovnej nečinnosti a povzbudiť nás k väčšej starostlivosti o výchovu svojho srdca.
Keď ti ďakujeme za toto oslobodzujúce, ale i zaväzujúce upozornenie, zároveň ťa prosíme, aby si nám odpustil doterajšie zákonníctvo a pomohol nám úplne sa ho zbaviť. Vieme totiž, že čistota srdca sa nikdy nedosahuje bez bolesti...
Pane, prosíme ťa, daj nám svoje odpustenie a potrebnú odvahu. Amen.