I
Pretože Ježiš nevidel nábožnosť len v modlitbách a v chrámových obradoch, zašiel cez sviatočný deň aj do „ľudovej“ nemocnice pri Ovčej bráne.
Tu sa zastavil pri akomsi ochrnutom, ktorý mu so smútkom oznamoval, že už tridsaťosem rokov čaká na vyzdravenie.
Nemá totiž nikoho, kto by ho vložil do vody, keď sa liečivo zvíri. Ježiš ho vypočul, kázal mu vstať, vziať si lôžko a chodiť...
Na svoje veľké prekvapenie mohol ochrnutý splniť všetky tieto pokyny.
Keď sa však začal pohybovať a tešiť zo zdravia, po ktorom toľko túžil, zastavili ho farizeji, ktorí na nič tak nestriehli ako na cudzie priestupky voči Zákonu.
Upozornili ho, že je sviatok, a nie je mu preto dovolené nosiť lôžko. Hoci išlo len o vlnenú prikrývku a plášť.
Uzdravený asi nepoznal všetky príkazy a zákazy Zákona. Bolo ich príliš veľa.
A najmä tie nepoznal, ktoré pridali k Zákonu jeho vtedajší vysvetľovatelia...
Ale natoľko bol teológom, aby vytušil, že ten, čo ho jednoduchým slovom zbavil dlhoročnej bezmocnosti, musí byť niečo viac ako tí, čo mu zakazujú poslúchať ho.
I naďalej teda chodil so svojou posteľou pomedzi nich a tešil sa svojmu zdraviu.
II
Chceš ozdravieť? – Pýtam sa ťa tak len preto, aby som ti pomohol uvedomiť si svoju biedu, vyjadriť svoju závislosť a svoju dôveru.
Tieto prvky musí obsahovať každé stretnutie so Synom človeka, ktoré nechce zostať bez účinku.
Nemám človeka. – Nehovor tak... Pri tebe predsa stojí Ježiš – človek i Boh v jednej osobe, ochotný i schopný vo všetkom ti pomôcť...
III
Cirkev sa veľmi podobá rybníku pri Ovčej bráne.
Každý, kto je v nej, je nejako chorý, nejako ochrnutý. A Ježiš prichádza k nám, najmä vo sviatočné dni a pýta sa: Chceš byť zdravý?
Kde počuje pokorné vyznanie vlastnej biedy, vyjadrenie svojej závislosti od jeho pomoci a kde nájde poslušnosť na slovo, tam urobí zázrak.
Ak už roky ležíme vo svojich duchovných alebo i telesných neduhoch, nie v ňom je chyba.
IV
Pane, ty ako lekár našich duší sa k nám stále približuješ vo svojom slove a vo svojich sviatostiach, aby si nás učil poznávať i vyznávať svoje chyby a prejavovať svoju túžbu zbaviť sa ich.
Prosíme ťa, aby si nás vyliečil najprv z našej najväčšej choroby, z choroby necítiť svoje choroby, a potom hneď z tej druhej, rovnako nebezpečnej, totiž z nechuti prosiť ťa o vyliečenie z tej, v ktorej už možno veľmi dlho ležíme bez viery v tvoju moc a dobrotu a bez ochotnej poslušnosti tvojmu oživujúcemu a ozdravujúcemu slovu. Amen.