I
Pri veľkom stolovaní v púšti ponúka Ježiš trojaký chlieb. Najprv hmotný.
Potom chlieb svojho slova.
A nakoniec aj chlieb svojho vlastného tela.
No ľud neprijal predchádzajúcu ponuku, ktorú predstavovalo jeho slovo. A v dôsledku toho ani túto poslednú.
Keď ju spomenul, ozvalo sa v zástupe šomranie, do ktorého sa, nanešťastie, primiešali aj hlasy jeho učeníkov. Bolo to preňho zaiste bolestivé, ale preto necúvol.
„Toto vás pohoršuje?“ opýtal sa šomrajúcich.
Myslíte, že nie je možné, aby som sa dostal do vás so svojím vlastným telom a so svojou krvou?
A čo poviete potom, keď ma budete vidieť celého, s telom a dušou vystupovať hore, odkiaľ som prišiel?
Tu Duch rozhoduje.
Príde čas, keď Duch ovládne telo a prevedie ho aj cez zatvorené dvere, ba vyzdvihne ho aj nad zem, hore, do neba... Prečo by ho teda nemohol dostať aj do vás?
Ale pri tejto ponuke mi nejde len o telo, nejde mi len o mäso a krv...
Tie by vám nič neosožili.
Ide o telo, ktoré je oživené Duchom, ide o živého Otcovho Syna, ktorý sa chce do vás dostať, aby vám odovzdal svoj život.
Ale ak som sa pre nedostatok vašej viery nedostal do vás ani so svojím slovom, ktoré je duch, ako sa dostanem kvôli novému životu do vás so svojím telom?
Ak vás priviedol ku mne len hlad po hmotnom chlebe, viem, že reč, ktorú hovorím, je vám tvrdá, ťažko stráviteľná.
Neveríte mi a ja sa zbytočne namáham.
Evanjelista nám tu oznamuje, že mnohí z jeho učeníkov sa vtedy pobrali a viac už s ním nechodili.
Ak si uvedomíme, že slovom „mnohí“ sa tu označuje počet tých, čo šomrali, i počet tých, čo odišli, dostávame chuť povedať, že odišli tí, čo šomrali...
A to zostalo zákonom medzi Pánovými učeníkmi podnes. Vždy odchádzajú od neho tí, čo šomrú proti tomuto jeho slovu. Aj keď niektorí len tak jemne, potichu.
Napríklad tým, že neodpovedajú na tieto Ježišove slová, ktoré sú duch a život, pravou skutkovou vierou a neprijímajú ho pod spôsobom chleba, v ktorom sa im ponúka.

II
Tvrdá je to reč. – Áno, taká ako každé Božie slovo, ktoré sa nepočúva s dostatočnou vierou.

Mnohí ho opustili. – A Pán ich nepristavoval. Nevolal ich späť...
Vedel, že nič neudrží pri ňom tých, ktorých neudrží pri ňom viera. Tu nič neznamená ani mnohoročná náboženská výchova, ani milá rodinná tradícia, ani hmotná výhoda, ani vplyvy silných osobností alebo ešte silnejších ľudských ohľadov.
A ak toto všetko drží ešte niektorých pri ňom navonok, vnútorne môžu byť od neho na míle ďaleko.

III
Sú takí, čo sa pokorne skláňajú pred eucharistickým tajomstvom, a sú takí, čo znechutene odchádzajú.
Ale aj takí sú, čo neveria Pánovi v tomto bode, a predsa pri ňom zostávajú.
Je to možné?
Áno. Dočasne je to možné.
Príde však chvíľa, keď sa stanú Pánovými zradcami ako Judáš...
Otázka, či aj my nepatríme medzi tých, čo neveria dostatočne, a preto sa postupne od Pána vzďaľujú, môže tu síce znieť tvrdo, ale osožne.../p>

IV
Pane, počítame sa medzi tých, čo ti uverili, a preto zostávajú pri tebe. Rozmnož nám, Pane, vieru, najmä vieru v toto tvoje slovo, ktoré nám nedovolí od teba vzdialiť sa. Amen.