I
Kafarnaumskí poslucháči sa ocitli v situácii, o ktorej hovorili proroci slovami: „A Boh sám bude všetkých poúčať“ (Iz 54, 13; Jer 31, 33 n.).
V tomto prípade ich poúčal prostredníctvom svojho Syna, ktorý nezabudol zdôrazniť, že nik okrem neho nemôže splniť túto úlohu.
Nikto iný nemôže naplniť duše svojich poslucháčov chlebom pravdy.
Len jeho slovo je pokrmom, ktorým si môžu udržať pri živote svoje duše, ku ktorým sa v posledný deň pričlenia aj ich vzkriesené telá...
Nevieme, ako vyzerali tváre tých, čo v kafarnaumskej synagóge počúvali túto Ježišovu reč.
Nevieme, čo sa v nich zračilo, či nadšenie alebo sklamanie, záujem a či nuda...
Bolo by zaujímavé vidieť ich...
Ale užitočnejšie je zaujímať sa o to, ako pri počúvaní jeho slova vyzerajú naše tváre...
II
Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec. – Každý teda, kto počúva i rozumie Syna, mal by vedieť, komu má za to najprv ďakovať.
Otcovým pričinením sa človek dostáva k Synovi, aby sa potom Synovým prostredníctvom dostával zasa späť k Otcovi. Lenže týmto druhým smerom sa už nejde tak lacno ako od Otca k Synovi...
Cesta naspäť k Otcovi, na ktorej sa Syn stáva pre človeka prostredníkom, nebýva ľahká... Stojí veľa jeho i nás...
Jeho život na dreve kríža... A nás nie menej...
III
Kto pozorne počúva Otca, keď hovorí cez stvorenie a cez svedomie, príde raz k Ježišovi. Príde do Cirkvi, kde sa jeho slovom a jeho sviatosťami zrodí k životu, ktorý bude v ňom Svätý Duch udržiavať i rozvíjať.
Ak už patríme medzi tých, čo počúvajú Pánovo slovo a stále plnšie mu rozumejú, ak sme už v Cirkvi, kde nachádzame bratov a sestry, s ktorými sa potešujeme nádejou na večný život a nadobúdame tým pokoj a radosť aj vo veľkých životných ťažkostiach, mali by sme vedieť, komu denne ďakovať za to, že nepodliehame nervozitám, smútkom a znechuteniam ako tí, čo ešte neprešli týmto procesom duchovného počatia, zrodenia a výchovy.
IV
Nebeský Otče, ty nás poúčaš...
Stvorením viditeľného sveta nám hovoríš, kto si, a svedomím nám pripomínaš, čo od nás chceš...
Ďakujeme ti, že nás pomocou najrozličnejších príležitostí približuješ k svojmu Synovi Ježišovi Kristovi, v ktorom ťa môžeme už veľmi jasne vidieť a veľmi zrozumiteľne počuť... Veď nás takto, prosíme ťa, aj napriek našim častým nevernostiam stále bližšie k nemu a cez neho v tvojom i v jeho Svätom Duchu zasa naspäť k sebe, Pôvodcovi a Prameňu našej spásy. Amen.