I
Ľudu šlo o chlieb, ktorý by sa dal získať aj bez práce, tak ako ten včerajší pri Betsaide alebo ako ten niekdajší Mojžišov na púšti...
No Ježiš ponúkal iný...
Hovoril o chlebe, ktorý dáva večný život... Ježišovi poslucháči prejavili záujem...
Ako ho môžeme získať? – opýtali sa.
Toľko vedeli, že ani Boh nedáva svoje dary celkom zadarmo.
Vierou v toho, ktorého im Boh poslal – odpovedal Ježiš. Poslucháči cítili, že tým myslí seba.
Ale čím im dokáže, že ho poslal Boh?
Mojžiš im potvrdil, že má poslanie od Boha mannou, chlebom z neba...
Áno, súhlasil Ježiš: Mojžišov chlieb bol zhora. Ale len preto, že padal z oblakov. Ale ten, ktorý vám ja dám, prichádza z neba bezprostrednejšie.
Pane, vždy nám dávaj tento chlieb! – ozval sa zástup, ktorý nevedel ešte, o čo prosí.
Ale Ježiš vedel, čo mu ponúka, keď potom povedal: Ja som ten chlieb života.

II
Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky? – Čo máte robiť? Zredukovať všetko, čo robíte, na jedno jediné – na vieru.
V toho, ktorého vám Boh poslal.
A túto vieru potom prejavovať každým svojím slovom a každým svojím činom.

III
To sú Božie skutky, ktoré nezapadajú s nami do hrobu, ale vystupujú k Bohu, pri ktorom nám zabezpečujú miesto... Podľa Pánovej odpovede sa náš skutok stáva Božím vierou v toho, ktorého nám Boh poslal. – V prítomnom stave vierou v tých, ktorých nám on poslal.
Tak ako Otec poslal jeho, tak nám Ježiš poslal apoštolov a ich nástupcov.
Ako mňa poslal Otec – povedal – tak ja posielam vás. S tým istým poslaním, s tými istými mocami. Kto teda vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda... Chceme vedieť, či konáme Božie skutky?
Opýtajme sa, či s vierou a ochotou poslúchame tých, ktorých nám poslal Boh skrze svojho Syna...

IV
Pane, vieme, že len vierou v teba budeme schopní konať skutky hodné Božej odmeny.
Daj, prosíme, nech pod vplyvom tvojho Svätého Ducha stále ochotnejšie prijímame to, čo nám hovoríš skrze tých, ktorých si nám tak poslal, ako si ty sám bol poslaný. Amen.