I
Keď Ježiš posielal učeníkov na druhý breh, na jazere už dul večerný vietor. A ten znamenal pre plavcov nielen nepríjemnosť, ale aj nebezpečenstvo.
Bolo to, podľa Jánovej pripomienky, tesne pred Veľkou nocou, pred prvým jarným splnom. Jazero bolo teda zaliate mesačným svitom, pri ktorom sa dalo dosť ďaleko dovidieť.
Ak sa po rozpustení ľudu utiahol Ježiš na najbližší vŕšok, mohol celkom dobre vidieť, ako sa jeho učeníci namáhali a nemohli sa pohnúť (Mk 6, 48).
Prerušil modlitbu a dal sa kráčať po vode.
Šiel im chrániť časný život, ale aj ukázať, čo je viera, ktorou sa zachraňuje ten večný...
V prvom rade mu šlo o Petra, ktorý kým veril v jeho slovo, bol schopný kráčať po vode ako on.
Ale len čo začal pochybovať, už sa aj prepadal do hlbín... Ak more predstavovalo veriacemu Židovi ríšu zla a sídlo diabolských mocí, reč tejto príhody bola pre učeníkov jasná... Keď Ježiš vstúpil do loďky a nastal pokoj na mori i v srdciach učeníkov, padali na kolená a hlasne vyznávali: Naozaj si Boží Syn!
Určite to nehovorili ešte v tom zmysle ako neskoršie Peter pri Cézarei (Mt 16, 16). Ježiš bol zatiaľ niekým, koho má Boh mimoriadne rád a ktorého im poslal ako veľký nadprirodzený dar.
Ale vtedy to pre nich ešte nebol Emanuel, Boh s nami. Keby mali túto vieru, neboli by sa splašili a Peter by určite nezapochyboval, či dôjde k Majstrovi.
II
Vietor dul proti nim. – No Ježiš aj napriek tomu poslal svojich na more.
Len v ťažkých situáciách sa môžeme presvedčiť, že sa Boh vždy postará o tých, čo spĺňajú jeho rozkazy.
On povedal: „Poď!“ – Ak máš byť Skalou viery, o ktorú sa majú aj iní opierať, treba sa ti v nebezpečenstve odskúšať. Vystúp teda. Nechaj plavidlo prirodzenej istoty a úplne sa spoľahni na moje slovo...
Prečo si pochyboval? – Čože je more so svojimi výčinmi proti tomu, ktorý ho má pod nohami?
Čo sú jeho hrôzy proti sile toho, ktorý ho stvoril a ktorý ho spravuje?
Pokiaľ vieš, kto som, a kráčaš poslušne podľa môjho slova, nič ti nemôže uškodiť.
Nič, okrem tvojho strachu.
III
Ak poslúchame Pánovo slovo, to ešte neznamená, že sa vyhneme všetkým ťažkostiam.
Ale ak ho plníme s vierou, môžeme si byť istí, že vždy dôjdeme tam, kam nás ním Boh posiela, nech by dul proti nám akýkoľvek silný vietor a nech by sa pred nami zjavovali akékoľvek mátohy...
Pán je vždy blízko tým, čo mu dôverujú, a vždy im dáva dosť sily na to, čo od nich žiada...
Ak uskutočnenie niektorých jeho prianí, či nám ich vyjadril priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov, odkladáme zo strachu pred ťažkosťami, mali by sme sa čím prv opraviť.
IV
Pane, už si nás neraz presvedčil, že si to ty, čo kráčaš ponad peniace sa vlny ľudskej zloby, ale my aj napriek tomu dostávame strach...
Daj, prosíme, aby nás táto príhoda presvedčila, že na mori života sa nič nestane tomu, kto ti bude veriť a nebude pochybovať.
Rozmnož v nás vieru, Pane, a budeme spasení. Amen.