I
Toto posledné z podobenstiev pri jazere hovorí o konci sveta.
Presnejšie o Poslednom súde...
Božie kráľovstvo, chápané v tom najširšom zmysle, predstavuje sa nám v ňom ako vlečná sieť, ktorá zhrňuje všetky druhy rýb.
Pokým sme ešte tu, v mori života, je medzi nami veľká pestrosť: rasová, národnostná, triedna i náboženská...
Ale keď sa naplní čas a Pán si nás dá vytiahnuť na breh večnosti, začne sa výber, pri ktorom zmiznú spomedzi nás všetky rozlíšenia a rozdiely.
Zostane iba jeden.
Ten, ktorý je medzi dobrým a zlým človekom. V podstate sa tu hovorí to isté, čo v podobenstve o pšenici a kúkoli. Anjeli oddelia zlých a hodia ich do ohnivej pece, kde bude plač a škrípanie zubov...
II
Nebeské kráľovstvo sa podobá sieti – ktorá zahŕňa všetky druhy rýb.
Ba všetky ryby vôbec.
Aj tie, ktoré si o sebe myslia, že sú šikovnejšie a nejako sa im podarí byť a žiť aj mimo nej.
Keď je plná, vytiahnu ju na breh. – Ale aj takto sa to dá povedať: Medzitým, čo sa napĺňa, ťahajú ju na breh...
Necítime to pomalé, tiché, ale nepretržité ťahanie jedným smerom?...
Každým míňajúcim sa rokom, dňom, hodinou, ba i minútou sa približujeme k brehu, na ktorom sa má udiať onen osudný výber...
Anjeli oddelia zlých od spravodlivých. – A bude to veru prekvapenie, keď mnohí veľactení ocitnú sa v odpade a mnohí odsudzovaní a zaznávaní nájdu sa medzi vybranými...
III
Dobrá ryba chutí aj osoží...
A náš Pán sa všemožne pričiňuje, aby každý jeho učeník bol takou rybou. Kvôli tomu denne prichádza k nám, denne nás každého skúma a hodnotí.
Najčastejšie prostredníctvom našich bratov, ktorí sú hladní, ktorí nás nejako potrebujú, aby žili, rástli a zosilnievali ako na tele, tak aj na duchu.
Malo by nás preto veľmi zaujímať, čo majú z nás ľudia. Mali by sme si všimnúť, či nás vyhľadávajú, alebo pred nami utekajú. Ak prichádzajú sami za nami, znamená to, že im chutíme.
Zostáva tu však ešte otázka, či im pritom aj osožíme.
Nestačí, aby ľudia z nás mali iba radosť...
Skúmajme preto, čoho sa nám treba ešte vzdať a čo si nám treba ešte osvojiť, aby z nás mali aj osoh.
A zistime to čím prv...
Čas plynie, sieť sa približuje k brehu a Boží anjeli sa pripravujú zaradiť každého z nás raz navždy, kam patrí.
IV
Pane, učíš nás, že zo všetkých rozdielov, ktoré sú medzi nami, bude po vytiahnutí siete na breh večnosti len jeden rozhodujúci. Pomáhaj nám, prosíme, aby sme sa čím prv spoznali a čím prv sa zaradili medzi tie ryby, ktoré sa nehodia do ohňa, ale zostanú navždy tvoje. Amen.