I
Máme dojem, akoby sa Kristus týmito dvoma krátkymi podobenstvami chcel prihovoriť zvlášť obchodníkom, ktorých bolo zaiste aj okolo neho vždy dosť.
Obidve podobenstvá sa naoko navzájom veľmi podobajú. Aj keď každé z nich chce povedať čosi iné. To prvé, o skrytom poklade na poli, predstavuje človeka, ktorý našiel Božie kráľovstvo pri plnení svojich denných povinností, bez zámerného hľadania, akoby čírou náhodou...
Má to byť pripomienka, že naše stretnutie s Bohom je v prvom rade vecou Božej milosti, nie výsledkom našej ľudskej snahy...
Podobenstvo o perlách ukazuje zasa iného, ktorý sa neuspokojí s tým, čo v tomto ohľade zatiaľ získal, stále hľadá čosi viac, až pokým sa nedostane k tomu, čo tvorí vrchol všetkých cenností.
A toto je zasa pripomienka druhej podmienky získania Božieho kráľovstva, pripomienka ľudského úsilia, ktoré je tiež potrebné, ak má Božie kráľovstvo v nás zostať a rásť až po blažené videnie Boha, po večné splynutie s ním v nebi. Ale v jednom i v druhom podobenstve je dôraz na tej istej myšlienke, totiž, že Božie kráľovstvo je hodnota, pre ktorú sa treba všetkého vzdať a pritom sa veľmi tešiť každej strate, ktorou ho získavame.

II
Od radosti ide a predá všetko. – Všetko. Len týmto slovom sa dá vyjadriť kúpna cena spomínaného pokladu.
Keďže je však cena Božieho kráľovstva nepomerne väčšia ako naše všetko, máme túto zámenu robiť bez váhania – s veľkou radosťou.

A pole kúpi. – Nájsť poklad a získať najvzácnejšiu perlu Božieho kráľovstva je istotne veľké šťastie a veľká radosť. Len by sa malo dbať, aby nikto neutrpel, keď ho nadobúdame. Mali by sme byť pritom voči iným vždy spravodliví a ohľaduplní.
Mali by sme pritom zostať deťmi svojich rodičov, susedmi svojich susedov, zamestnancami svojich zamestnávateľov, dlžníkmi svojich veriteľov.
Za pokladom a perlou Božieho kráľovstva treba ísť rozhodne, pevne a vytrvalo, ale nikdy nie bez potrebného ohľadu na tých, s ktorými nejako súvisíme.

III
Ak je stredom nášho záujmu poklad nebeského kráľovstva, nezáleží až tak veľmi na tom, či pole, ktoré kvôli nemu kupujeme, je upravené a čisté alebo je plné kamenia, bodľačia a buriny...
A teraz to povedzme takto:
Ak je naším pokladom Kristus a poľom Cirkev, nemôžu nám byť prekážkou nedokonalí, možno aj nepríjemní ľudia, ktorí v nej nikdy nechýbali...
Komu ide o takýto poklad, hotový je na hocaký sebazápor...
Ak pochopíme, že miera našej ochoty znášať nepríjemnosti kúpeného poľa určuje mieru našej lásky k Pokladu, veľmi sa týmto poznaním vnútorne obohatíme.

IV
Pane, kto má už perlu tvojej blahozvesti, ale ešte nenašiel v nej svoju radosť, mal by ďalej hľadať a ďalej sa kvôli nej zriekať...
Daj nám, prosíme, v tomto ohľade snahu stále viac mať a schopnosť z toho, čo s tvojou pomocou získame, stále viac sa radovať. Amen.