I
Ježiš Kristus tu obracia náš pohľad na ženu, ako mieša tridsaťšesť litrov múky s vodou a s kúskom kvasu, ktorý po pár hodinách mení celú túto masu, prispôsobuje si ju, dáva jej svoje vlastnosti, svoju prirodzenosť...
Ak sa v časoch nášho Pána kvasilo kúskom cesta z minulého pečenia chleba, nemožno nevidieť vo vkladaní kvasu do nového cesta odovzdávanie vnútornej sily toho Chleba, ktorý zostúpil z neba, aby sme mali život.
A v tomto úkone nemožno nevidieť aj naše „traditio Christi“ – naše odovzdávanie Krista svetu, ktorý ho ešte nedostal a neskúsil.
Zároveň sa nám týmto podobenstvom pripomína, že naše pôsobenie na svet má byť také, aké je pôsobenie kvasu v ceste. Má byť rýchle, silné a dôkladné.
Ale pritom tiché, pokojné, nehlučné.
A konečne je toto podobenstvo aj povzbudením pre Pánových učeníkov. Svet je veľký a ich je málo. Ale pri získavaní víťazstva nad okolitou masou sa nemajú ľakať.
Nerozhoduje množstvo, ale stupeň duchovného nakvasenia, stupeň vnútornej sily, vyplývajúcej zo spojenia s Kristom.

II
Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu – ktorý spôsobuje v ceste napätie, pohyb, mení jeho štruktúru a zväčšuje jeho objem.
Preto vám hovorím, že ak sa zatiaľ nič nehýbe, ak sa vaším vplyvom v prostredí, v ktorom žijete, nič nemení, nie ste ešte tým, čím by ste mali byť.
Ešte nie ste kvasom.

Až sa všetko prekvasí. – Počujete ma dobre? Hovorím – všetko...
Všetko musí postupne podľahnúť vášmu tichému, ale vytrvalému vplyvu. Všetky náboženstvá, kultúry, štátne zriadenia, všetky hospodárstva i techniky.
Ak sa tak za tých dvetisíc rokov ešte nestalo, zamyslite sa každý nad sebou i nad cirkevným celkom, do ktorého patríte...

III
Žena pripravujúca chlieb veľmi pripomína našu matku Cirkev, ktorá nás každého vkladá ako kúsok kvasu do cesta, aby všetko čím prv skyslo.
Na základe záverečného dokumentu jej synody o evanjelizovaní (1974) máme sa všetci podľa svojich schopností a možností pod vedením svojich duchovných pastierov pomiešať so svetom, aby sme ho prispôsobili sebe, nie seba jemu.
Rozumie sa, že účinnosť tohto nášho misiového pôsobenia na svet závisí od toho, či sme ochotní a schopní byť všade, kde treba, a či vieme byť dosť silným kvasom tam, kde sme.

IV
„Sprav nás, Pane, kvasom chleba nového, po ktorom dnes túži svet...“ Daj nám odvahu a schopnosť vyvolávať okolo seba nenápadné, ale pritom zásadné a trvalé zmeny, ktoré by vnútorne a navonok zväčšili tvoje kráľovstvo...
Veľmi ťa prosíme o túto kresťanskú rozpínavosť, ktorá je silná, ale nie násilná, o túto dravosť, ktorá nikomu neubližuje, o túto dobyvačnosť, ktorá násilne otvára len svoje brány a búra len svoje hradby, aby sa sprístupnila, a tak získala všetko pre teba, ktorý si náš Pán, náš vzor i naša sila. Amen.