I
Keď Ježiš hovoril toto podobenstvo, chcel svojich stúpencov zabezpečiť proti počiatočným znechuteniam...
Božie kráľovstvo, ktoré zakladal a ktoré oni mali predstavovať a šíriť, bolo vtedy ešte veľmi malé, ale podľa Pánovej predpovede malo toto horčičné semienko zakrátko vzrastom prevýšiť každú ľudskú ustanovizeň.
A bolo to naozaj zakrátko.
Už aj jeho Dvanásti mohli vidieť, ako zo dňa na deň vzrastá počet veriacich, a mohli toto Pánovo optimistické podobenstvo zaznačiť do Písma ako spĺňajúce sa proroctvo.
My sme dnes, ako sa zdá, kritickejší voči tejto Pánovej predpovedi...
Cirkev takmer nevychádza z kríz, vplyvom ktorých akoby sa bola zastavila vo svojom vzraste, ba dokonca sa nám niekedy zdá, akoby sa umenšovala...
Nepopierajú tieto skutočnosti životaschopnosť Pánovho horčičného zrna?
Nie, nebojme sa...
Čo bolo vtedy skutočnosťou, zostáva ňou i dnes. Len treba pripomenúť, že Božie kráľovstvo, zobrazené horčičným semiačkom, je omnoho širší pojem ako naša Cirkev.
Uskutočňuje sa v nej a skrze ňu, ale neviditeľne aj mimo nej...
K čomu treba ešte aj to poznamenať, že ak sa viditeľne nevzmáha navonok, to ešte neznamená, že by pritom nerástla vnútorne.
Mala už veľa takýchto zastavení, o ktorých sa však dodatočne muselo povedať, že jej veľmi pomohli, lebo ju posilnili vnútorne.
Pánovo podobenstvo o horčičnom zrne nestratilo nič zo svojej pravdivosti.
Jeho kráľovstvo vždy nejako rastie a vzmáha sa.
A vždy prudšie, vždy rýchlejšie než ktorékoľvek iné na svete...

II
Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku. – Svojou malosťou, ale aj svojou schopnosťou predbehnúť a zahanbiť všetko, čo si človek postaví na svojej sile a múdrosti.

Ktoré človek zasial na svojej roli – na ktorej mohlo byť všeličo silné, veľké až ohromujúce, pravdaže, len zatiaľ, kým nezačalo klíčiť a rásť to, čo bolo zo všetkého najmenšie, ale pritom Božie...

III
Keď Ježiš, náš Pán, hovoril, ako sa jeho kráľovstvo stáva z najmenšieho najväčším, nepriamo nám tým pripomenul jeho úžasnú vitalitu, jeho schopnosť prekonať všetky prekážky svojho rastu, a to tak v jednotlivcoch, ako aj v spoločenských celkoch.
Nemali by sme na toto jeho podobenstvo zabúdať pri svojej snahe o osobnú dokonalosť, ako ani pri výchove a apoštoláte.
Podľa Pánovho uistenia nerozhoduje ani množstvo, ani veľkosť toho, čo sejeme, ale jedine jeho vnútorná sila.
Ak teda sejeme na svoju roľu to, čo je Božie, úspechy máme vždy zaručené.

IV
Pane, keď tvoríš veľké diela, rád vychádzaš z nepatrných začiatkov...
Zrejme preto, že takto najzrejmejšie dokážeš svoju moc... Prosíme ťa preto, aby si naše túžby po osobnej alebo kolektívnej veľkosti premieňal na túžbu siať to, čo je zo všetkého najmenšie – siať v pokore tvoje horčičné semienko. Amen.