I
Tento evanjeliový úryvok je krátkym zhrnutím predchádzajúceho podobenstva a veľmi potrebným úvodom k tým, čo nasledujú...
Semeno blahozvesti, ktoré Ježiš rozosial svojím príkladom i slovom, zostáva v jeho poslucháčoch nejaký čas utajené, skryté, ale vplyvom svojej vnútornej sily sa časom prebíja na svetlo, aby rástlo a plodilo ďalšie semená.
Pravdaže, len v tých, čo ho pozorne počúvajú, sústredene nad ním rozmýšľajú a vytrvalo ho uskutočňujú.
Je to veľmi povzbudivá myšlienka.
Treba si však všimnúť, že v tesnej blízkosti tohto Pánovho slova stojí aj upozornenie, mohlo by sa povedať, vyhrážka...
A tá znie približne takto:
Kto by sa neuschopňoval ďalej prijímať Božie slovo a robiť ho plodným, vzalo by sa mu všetko, čo zatiaľ z neho dostal.
Blahozvesť, v ktorej je prítomné a činné Božie kráľovstvo (Schnackenburg: Evangelium nach Markus), odovzdával Ježiš svojim učeníkom nato, aby ju prostredníctvom svojich slov a skutkov rozniesli po celej zemi.
A pripomínal im, že jeho blahozvesť je svetlom, ktoré sa nemá skrývať pod mericu alebo pod posteľ. Kto by tak urobil, aj sám by prišiel oň. Zhaslo by mu...

II
Nič nie je natoľko utajené, aby sa neprejavilo. – Ak je teda vaša viera v moje slovo naozaj niečím, určite bude mať svoj vonkajší prejav...
Ale ho bude mať aj vtedy, keď nebude ničím. V tomto prípade sa prejaví tým, že sa ničím neprejaví... Vaše svetlo, ktorým máte svietiť, prejaví sa v tomto prípade tmou. Dajte pozor, aby nie aj tou večnou.

III
Ježiš vystúpil z nazaretskej samoty, aby nás osvietil, aby nás svojím slovom a činmi poučil a presvedčil a takto pripravených postavil na svietnik – do trvalého zápasu s tmou.
Tu nám pripomína, že účinnosť tohto nášho pôsobenia závisí v prvom rade od pozornosti, s akou ho počúvame. Len v takej miere poslúžime svetlom, v akej ho od neho prijmeme.
Miera našej pozornosti je tu teda aj mierou našej užitočnosti a v konečnom dôsledku aj mierou našej večnej odmeny.
Nemali by sme preto zabúdať, že počúvaním Ježišovho slova sa vždy dotýkame svojho osudu časného i večného, ako aj osudov tých, s ktorými žijeme.

IV
Pane, veľmi ťa prosíme o chuť a schopnosť byť svetlom. Preto, keď nás vyzývaš: Otvorte si uši a pozorne počúvajte, chceme ťa poslúchnuť s tým vedomím, že dostaneme podľa toho, koľko rozdáme, a rozdáme toľko, koľko prijmeme...
A pretože sme povolaní veľa dávať, chceme ťa s veľkou pozornosťou počúvať a stať sa tak veľmi užitočnými a tebe veľmi milými. Amen.