I
Pohanov oslovil Boh pri smrti svojho Syna tmou, zemetrasením a trhaním skál...
Lebo tí len takejto reči rozumeli. Len z takejto reči sa mohli dozvedieť, že v tej chvíli sa dialo na zemi niečo mimoriadne a zároveň hrozné, že na svete začala pôsobiť iná sila, ako bola sila ich zbraní, a začala sa tvoriť rozsiahlejšia a trvácnejšia ríša, ako bolo ich rímske impérium.
K Židom prehovoril Boh pri príležitosti smrti svojho Syna inak.
Roztrhol im chrámovú oponu na dve polovice, odvrchu až dospodku, na znak, že zanechal miesto, na ktorom neviditeľne býval uprostred svojho ľudu, a navždy sa vysťahoval z jeho svätyne.
A svojim verným?
Aj tých Boh oslovil.
Ale priamejšie... Oslovil ich slovami 21. žalmu: „Bože môj, Bože môj...“, ktorými volal Ježiš z kríža. Tieto slová, ktorými veriaci človek po stáročia vyjadroval dôveru v Boha a svoju nádej v jeho odmenu, mali byť pre verných v týchto chvíľach povzbudením.
A tie ďalšie slová: „Je dokonané...“ mali byť pre nich uistením, že nejde o Ježišovu likvidáciu, ale o víťazstvo nad všetkými prekážkami, ktoré mu pri spĺňaní jeho spásonosného poslania stáli v ceste.
Keď to všetko videl pohanský stotník, ako nezaujatý pozorovateľ bol nútený nahlas priznať, že sa tu zo strany štátu i zo strany národa stala veľká chyba, hrozný omyl.
II
Žíznim (Jn 19, 28). – Nuž, dajte mi ten prorokovaný ocot. Nech až do dna vypijem kalich bolesti a posmechu, ktorý mi kvôli vám namiešal Otec...
Je dokonané (Jn 19, 30). – Počujete ma? Dokonal som...
Všetko som splnil, čo Boh žiadal odo mňa kvôli vašej spáse...
Prajem vám, aby ste aj vy raz mohli za seba povedať to isté.
A povedať to s takou radosťou, s akou to ja hovorím...
III
Len ten môže dokonať, kto pokračuje...
A len ten môže pokračovať, kto sa naučil znova začínať...
Nebýva to ľahké...
Zvlášť vtedy, keď nás stíha neúspech za neúspechom a sklamanie za sklamaním.
Ale kto chce dosiahnuť podobnosť s Kristom a v tejto podobnosti nájsť svoju spásu, musí sa to naučiť...
IV
Pane, keď si končil svoje vykupiteľské dielo, bola okolo teba tma, tma nepochopenia. Ale v tebe vtedy žiarila radosť, lebo si šťastne dokončil svoje poslanie.
Pomáhaj nám, prosíme, aby sme vedeli vždy hľadieť len na to, čo o nás povie Otec, nie na to, čo si o nás myslia a hovoria ľudia. Amen.