I
V evanjeliách máme dva rodokmene.
Matúšov a Lukášov.
Matúš chce ukázať, že Ježiš je tým Abrahámovým a Dávidovým potomkom, ktorého Boh sľúbil i poslal na spásu svojho ľudu.
Začína preto Abrahámom a postupuje cez Dávida až k Jozefovi, Máriinmu mužovi.
Lukáš, ktorý pochádzal z pohanstva, chce povedať, že Ježiš prišiel spasiť všetkých, a preto začína Jozefom a zostupuje cez Dávida a Abraháma až k Adamovi, spoločnému otcovi Židov i pohanov.
Ale medzi týmito dvoma rodokmeňmi sú aj iné rozdiely.
Najzávažnejší z nich je tam, kde sa uvádza meno Jozefovho otca.
Podľa Matúša je Jozefovým otcom Jakub.
Podľa Lukáša Eli.
Vykladači Písma vysvetľujú tento rozdiel pomocou takzvaného levirátneho zákona, ktorým Kniha Deuteronómium (25, 5) nariaďuje, aby tam, kde zomrie muž a nezanechá potomstvo, jeho brat si vzal jeho ženu – vdovu a pričinil sa mu o potomstvo.
Ak mal Jozef takýmto spôsobom dvoch otcov, niet v tomto bode vážneho sporu medzi Matúšovým a Lukášovým údajom.
Ale toto miesto sa dá vysvetliť aj adopciou, prisvojením.
Jozef mohol byť adoptovaným synom Eliho a prirodzeným synom Jakubovým, alebo opačne.
Alebo sa tento rozdiel v údajoch môže vysvetliť aj okolnosťou, že v Starom zákone mávali muži dve mená.
Jozefov otec sa mohol volať Jakub a Eli.
Všetky tieto vysvetlenia sú dosť možné, ale ani jedno z nich nie je isté.
V Kristovom rodokmeni máme aj viac takýchto nejasností.
Ale veríme, že nie sú tam nadarmo...
Možno nám nimi chce v neprístupnom svetle prebývajúci Boh dať na vedomie, že pre nás je vždy osožnejšie konať podľa toho, čo sme z jeho zjavenia už pochopili, ako rozumovať nad tým, čo pred nami skryl z dôvodov, ktoré sú len jemu známe.
Medzi záhady Kristovho rodokmeňa patrí aj okolnosť, že sa v ňom stretáme s menami, ktoré nemajú dobrý zvuk.
Prečo?
Nevieme. Ale ak sú tam, veríme, že Svätý Duch ani tieto nedal zaznamenať len tak, bez dôvodu.

II
Júda mal Faresa z Tamary – to jest z manželky svojho syna.
Ježiš Kristus mal teda aj takýchto predkov vo svojom rodokmeni...
Keby sme my boli rozhodovali o ich výbere, boli by sme namiesto hriešneho Júdu vybrali radšej Jozefa Egyptského. Ale ako by sme potom pri pohľade na seba a na svojich hriešnych predkov uverili, že veľké môže povstať aj z malého a sväté aj z hriešneho?

Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy – ale keď sa potom spamätal, utopil svoj hriech v kajúcich slzách, pre ktoré ho Boh nielen neodmietol, ale ho potešil sľubom, že práve z jeho pokolenia príde Mesiáš.
Povedľa veľkých hriešnikov sa teda v Kristovom rodokmeni objavujú aj veľkí kajúcnici.

Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš. – Po chamtivcoch a násilníkoch sa medzi Ježišovými predkami objavuje aj spravodlivý muž Jozef.
A po smilných a cudzoložných ženách aj prečistá a Bohom obľúbená Mária.
Ale ako vieme, veľmi dlho sa muselo čakať, kým sa prišlo k tejto kráse, z ktorej sa zrodil Kristus.

III
Proces, ktorým sa Ježiš Kristus cez veky dostával na svet, by sa mal udiať v každom z nás...
To, čo je v nás hriešne, malo by vymrieť, aby sme sa pomocou kajúcnosti dostali do podobnosti s Jozefom a Máriou.
Lebo svet, ktorý dnes tak veľmi potrebuje Krista, môže ho dostať len prostredníctvom svätých. Bolo by chybou, keby sme nedbali, aby ho dostal čím prv.

IV
Bože, ty si dovolil, aby sa aj hriešnici zúčastnili na príchode tvojho Syna na svet...
Neodmietaj nás, prosíme ťa, pre naše nedostatočnosti.
Daj nám vo svojom milosrdenstve nádej, že keď sa očistíme pokáním, aj my ho budeme môcť iným sprístupňovať. Amen.