Veľkňazi a farizeji, úhlavní nepriatelia Ježiša z Nazareta, sa už dlho namáhali o dobrý spánok a o chuť do jedla.

Veď bolo treba získať zradcu, nájsť falošných svedkov, zaviesť ilegálny proces, zmobilizovať ľudové masy, nastrojiť teror a vyhrážky na rímskeho miestodržiteľa, ktorý ho mal odsúdiť a zlikvidovať.

Bolo toho naozaj veľa, ale všetko išlo, ako si naplánovali. Až keď bol Ježiš konečne mŕtvy, mohli spokojne spať...

No nie dlho.

Veď už prvá noc po ich víťazstve na Golgote ich obrala o pokoj. Museli si zadovážiť návštevu u nenávideného Rimana a pokorne ho poprosiť o stráž pri Ježišovom hrobe.

Ale ešte horšia bola nasledujúca noc.

Pred jej koncom dostali totiž správu, že ten, ktorému dali na hrob svoje víťazné pečate, vstal, ako predpovedal.

A tak boli znova na dne so svojou istotou.

A čo teraz?

Majú mu uveriť?

Majú sa priznať a verejne vyznať, že zabili Nevinného, ktorý mal Božiu moc a mesiánske poslanie?

To nikdy! Ale čo teda?

Siahli do opaska...

Kde všetko zlyhá, tam ešte môžu pomôcť peniaze.

Za tie získali zradu apoštola, kúpili si lož tých, čo strážili hrob, a nimi umlčia aj hrdého Rimana, ktorý by mohol vec vyšetriť na ich hanbu...

No to bol iba začiatok.

Veľa peňazí sa už odvtedy vydalo na stále pochovávanie Krista, veľa lží sa za ne už skonštruovalo, veľa teroru nahnalo a veľa krívd popáchalo na svedkoch jeho zmŕtvychvstania. Ale čím silnejší bol kruh, ktorý ich zvieral, tým väčšia bola ich snaha uistiť seba a iných o tomto zázraku všetkých zázrakov.

Nemáme aj my v peňaženke – hoci len také drobné – hodnoty, ktoré sme získali bojazlivým alebo zištným mlčaním o pravde Kristovho vzkriesenia?