Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

Prečo ste mu hneď neuverili? Veď vám toľko ráz hovoril, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych...

Teraz, keď sa stalo jedno i druhé, konečne sa presvedčte, že každé jeho slovo treba živo vnímať a trvalo si ho pamätať.

No nielen to. Treba potom podľa neho aj konať.

No keď sa duchovným zrakom dívame na ženy pri Kristovom prázdnom hrobe a počúvame anjelovu výčitku, ktorú si právom zaslúžili, nezabudnime sa pozrieť aj na seba.

A potom samozrejme aj na tých, za ktorých výchovne zodpovedáme, či už v pokrvnej alebo v duchovnej rodine.

No v prvom rade skúmajme seba. Zamyslime sa, ako my konkrétne prijímame Pánovo slovo, ako cez deň naň pamätáme a ako podľa neho potom aj konáme.

Ak sa nás táto anjelova výčitka o nedostatočnom prijímaní Božieho slova tiež nejako dotkla, a mala by sa... rozpamätajme sa aspoň na niektoré Pánove slová, ktoré nás niekedy osobitne zaujali.

A osvojme si prax vracať sa aj cez deň k tomu, nad čím sme sa pri rannom rozjímaní zastavili. Veď len takto je možné dosiahnuť, čo žiada apoštol Peter v Božom mene od každého Ježišovho nasledovníka slovami: Keď hovoríte, tak ako Božie slovo a keď konáte, tak ako z moci Božej.

Ale ženy, ktoré prišli k Pánovmu hrobu, sú nám príkladom aj v dobrom.

Čítame o nich, že sa rozpamätali, za čo ich Boh potom hneď vyznamenal úlohou prvých zvestovateliek najpodivnejšej a najradostnejšej skutočnosti, totiž, že Pán, ako povedal, tak sa aj stalo, keď vstal z mŕtvych.