K tomuto evanjeliovému úryvku bude vhodné prečítať si jednu časť z Knihy múdrosti, kde sa hovorí o dôvodoch Kristovho kríža a kríža tých, čo sa pohli za ním, aby ho nasledovali verne až do konca.

Jeho a naši protivníci hovoria tu takto:

Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia Zákona a vytýka nám chyby proti výchove.
Honosí sa, že má znalosť o Bohu, nazýva sa synom Pánovým.
Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu, už aj pohľad naňho je nám na ťarchu.
Veď je život jeho nepodobný ostatným, odlišné sú jeho chodníky.
Pokladá nás za spotvorených, bočí od ciest našich ako od nečistoty, blahoslaví koniec spravodlivých, chválieva sa, že Boh mu je Otcom.
Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí.
Ak je totiž spravodlivý skutočne Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov.
Skúšajme ho potupou a mukami, aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu.
Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany (2, 12-20).

Táto predpoveď platila o Ježišovi Kristovi, ale platí aj o všetkých, ktorí sa rozhodli nasledovať ho, a usilujú sa byť mu podobnými.

A je naozaj ťažko povedať, že sme kresťanmi nielen podľa mena, ale aj podľa skutkov, ak sa táto predpoveď nespĺňa aj na nás.