Neraz nariekame nad tým, ako to dnes vyzerá v našej miestnej alebo skupinovej cirkvi – ako to ide stále k horšiemu.
Mnohé Kristove ryby pohodlne plávajú dole prúdom a hore bruchom, hynú, rozkladajú sa a svojím zápachom otravujú svoje blízke i vzdialené okolie.
Nedá sa nič robiť – povie sa. Nepriateľ sa rozmohol, zosilnel. Potrávil nás. On má dnes všetko v rukách: peniaze, moc, zbrane, tlač a vycvičené kádre, ktoré vedia, ako na to.
Takto alebo podobne počujeme tých, ktorí nám vädnú v našich rednúcich cirkevných spoločenstvách. No mlčíme, miesto toho, aby sme ich povzbudili brániť sa i útočiť v mene tej sily a múdrosti, ktorú dáva Boh.
Nevládzem, počujeme kde-tu. To je pre mňa príliš náročné. Som hotový. Zo mňa aj tak nič nebude. A stačí už vari len dodať: nuž, čerti, berte ma!
Takto nejako vyzerá náš boj s tým Silným, ktorý berie nás i náš dom a potom si nás stráži obozretne a vytrvalo.
Ten Silný má moc, šikovnosť a potom aj úspechy, to je pravda. Ale nezabudnime, že je tu aj niekto Silnejší, na ktorého treba zavolať. On príde a vyslobodí nás. Odzbrojí Silného a odníme mu, čo ukoristil.
Neváhajme...
Ak sa tak stane a naše volanie bude dosť časté a dosť úprimné, budeme čoskoro aj my silní; a to silou toho Najsilnejšieho.
No, poznajúc svoju vlastnú slabosť, nezabudnime odovzdať kľúče od svojho srdca i od svojho domu nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.
A na koniec pripomienka: ak by sme si počínali inak, posilňovali by sme diablove pozície a stavali sa proti tomu Silnejšiemu, ktorý nás upozorňuje: Kto nie je so mnou, je proti mne.
A to by bola tragédia...
Veď konečné víťazstvo bude patriť jemu – Kristovi, ktorý raz usporiada súd a zaradí každého, kam patrí.