Po svojom prvom svätom prijímaní zaspievali apoštoli chválospev a kráčali na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady.

Na tejto ceste ich Pán zastavil a oznámil im, že si ich satan vyžiadal, aby ich preosial ako pšenicu (Lk 22, 31-32), a potom ešte dodal: “Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa...”

Petra sa tieto slová veľmi dotkli, a preto povedal: Aj keby všetci, ja nie...

Podobne potom hovorili aj ostatní.

Keď prišli na miesto, Ježiš nechal ôsmich niekde pri bráne; Petra, Jakuba a Jána vzal so sebou.

Keď potom odišiel aj od nich, tak asi na dohodenie kameňom, kľakol si a prosil Otca o silu.

Po chvíľke však vstal a šiel k svojim trom najvernejším, k tým, čo najhlasnejšie tvrdili, že sú hotoví s ním ísť aj na smrť. No keď ich našiel spať, vyčítal im túto nevernosť a vyzval ich, aby bdeli a modlili sa...

No len čo odišiel, zaspali znovu.

A potom ešte raz... Ale vtedy im už povedal rázne, veliteľsky: Vstaňte, poďme!... Už to začína.

Bola to vážna lekcia týmto trom učeníkom, veľmi vystatovačným, ale v tejto situácii naozaj málo statočným.

Keď Peter chcel odčiniť túto hanbu, vytiahol nôž a zašermoval ním ponad hlavy vojakov a veľkňazských sluhov, ktorí zovreli jeho Majstra medzi seba. Keď mu Pán povedal, že to nie je vhodné, musel si priznať ďalšiu chybu. Za ňou však nasledovala aj tretia, tá najväčšia: Zaprel Pána pred slúžkou na Kajfášovom dvore.

Ostatní učeníci tiež zlyhali. Rozutekali sa, poznamenáva evanjelista.

Ale aby sme nestratili všetku úctu k týmto stĺpom Pánovej budúcej Cirkvi, pozrime sa na seba a pripomeňme si, koľko my vydržíme so svojimi predsavzatiami, ktoré si v oduševnení robíme pri svätom prijímaní a po chválospevoch v náboženskom zhromaždení, kam si chodievame pre duchovnú posilu.

A nezabudnime sa pozrieť aj na svoje deti, ktoré sú po prvom svätom prijímaní. Modlíme sa a pričiňujeme sa, aby duchovne nedriemali a neukladali sa do hriešnej ľahostajnosti?

Podľa Pánovho slova si aj nás diabol vyžiadal, aby nás preosial ako pšenicu.

Bola by to veľká chyba, keby sme necítili, že je to tak. Jeho rada bdieť a modliť sa nestratila zatiaľ nič zo svojej aktuálnosti. Treba stále bdieť a stále sa modliť, pokiaľ má svet, ktorý je vo väčšine svoju silu a my svoje slabosti.