Kristov apoštol je robotník, ktorého si zamestnáva i platí Boh. Preto mu Ježiš Kristus hovorí: Nič si neber do služby, ktorú budeš konať. Nič si neber z domu a nič ani od tých, za ktorými pôjdeš od mesta k mestu, od dediny do dediny, od domu do domu... Nič si neber ani do opaska, kde sa ukladajú peniaze, ani do kapsy, kde sa ukladá jedlo, ani do batoha, v ktorom sa nosia rezervné šaty a sandále.
Veď čím iným by si presvedčil tých, ktorých vyhľadáš, že jestvuje Boh, ktorý je bohatý, mocný i dobrý, ktorý ťa posiela a stará sa ti o všetko?
On je taký voči každému, kto hľadá jeho Kráľovstvo. Dá mu všetko, čo potrebuje a ešte pridá aj to, čo je najviac – večný pobyt v jeho nebeskom kráľovstve.
A načo by si chodil od domu do domu, od človeka k človekovi, kvôli čomu by si sa namáhal, ak nie kvôli odovzdaniu viery v láskavú Božiu starostlivosť? A ako inak by si mohol tých, ku ktorým vstupuješ, presviedčať o tejto jeho starostlivosti, keby si mal plný opasok peňazí, hojné zásoby v kapse a všetko možné v batohu?
Viera je vždy z viery a nikto nedá, čo sám nemá.
A potom, je to aj čosi veľmi prirodzené, že apoštol, ktorý nosí ťažký opasok, plnú kapsu a veľký batoh, sa čoskoro unaví, zaobstará si stoličku, k nej úradnícky stôl, na ktorý začnú pribúdať vyžiadané ľudské odmeny za úradné výkony, a keď pod ich vplyvom priberie na telesnej váhe, prestane chodiť z domu do domu, od človeka k človeku a začne slúžiť ako úradník...
Pravdaže, ak bude mať komu...