Čo sa ľakáte?...

Pozrite sa na moje klincami prebité ruky a nohy. Rany po klincoch sú dostatočným dôkazom pravdy o mojom zmŕtvychvstaní, sú overením mojej totožnosti, ale zároveň aj dôkazom lásky, ktorou som vás miloval.

Pozrite sa na tie ruky, ktorými som roky pracoval kvôli živobytiu v nazaretskej samote. A pozrite sa aj na moje nohy, ktoré som potom veľmi často unavoval cestovaním po krajine, aby som vyhľadal tých, ktorých mi dal Otec.

No moje ruky i nohy nenesú, pravdaže, len stopy práce, ale aj stopy krvavého utrpenia, stopy kríža.

Obidvoje svedčia jasne o mojej pravde i o mojej láske k vám.

Prečo sa teda ľakáte toho, ktorý pre vás toľko pracoval, toľko trpel a tak vás miloval...

Teraz som tu medzi vami, aby som vám povedal, že ma máte nasledovať v ohlasovaní pravdy a vo vysluhovaní lásky, ktorá vie do krajnosti pracovať i trpieť a takisto i odpúšťať. A to aj takým, ktorí sa zachovajú k vám tak, ako ste sa vy zachovali voči mne.

Aby ste to dokázali, prišiel som, aby som vdýchol do vás svojho Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené a komu ich zadržíte, budú mu zadržané. (por. 20, 21-23)

A aby sa mi ľahšie hojila rana, ktorú ste mi pridali, keď ste neuverili tým, čo ma videli vzkrieseného (Mk 16, 14), ale aby ste sa aj vy zbavili bolesti, že sa tak stalo, dajte mi niečo zajesť. To bude znak, že som tak váš a vy ste tak moji, ako ste boli predtým...

Ako vidno, náš Pán neprestal byť učiteľom. Neprestal poúčať tu svojich žiakov, svojich nasledovníkov, ako sa tvorí a udržuje jeho Cirkev, ktorá má byť jednou veľkou rodinou.