4. pôstna nedeľa v roku „A“

Keď stretneme nejakého zanedbaného človeka, ktorý, akoby rezignoval na život, obyčajne rozmýšľame, prečo je asi v takej situácii.

O niečom podobnom sme počuli aj v Evanjeliu. „Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -,že sa narodil slepý?“ Počuli sme, ako im Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale sa majú na ňom zjaviť Božie skutky.“

Vieme, že to, čo Pán urobil, keď zázračne uzdravil toho od narodenia slepého, že to bol v prvom rade Boží skutok preto, lebo uzdraviť slepého od narodenia môže iba Boh. V dôsledku toho, že ho uzdravil telesne, uzdravil ho aj duchovne, otvoril mu aj oči viery, ktorú prejavil už vtedy, keď mu farizeji položili otázku, že čo hovorí o tom, ktorý ho uzdravil. Odpovedal: „Je to prorok.“ Teda, niekto poslaný od Boha. Keď sa potom znovu stretol s Pánom, už ako uzdravený, nielen telesne, ale aj duchovne, na otázku, či verí v Syna človeka, keď spoznal teraz svojimi telesnými očami toho, kto sa s ním rozpráva, on mu odpovedal: „Verím Pane,“ a klaňal sa mu.“

To, čo Pán urobil, aj preto to bol Boží skutok, lebo si to prial Boh, že plnil Božiu vôľu. Povedal: „Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň.“ Keď videl toho človeka, ktorý bol od narodenia slepý, neskúmal, prečo je slepý od narodenia, ale urobil skutok lásky, milosrdenstva, uzdravil ho.

Pán nám dal príklad a v príklade príkaz – robiť Božie skutky, skutky, ktoré si praje Boh – skutky telesného a duchovného milosrdenstva, cez ktoré sa prejaví Božie milosrdenstvo, aj cez nás.

Keď svätej Terézii z Kalkaty vyjadrili uznanie, koľko dobra urobila medzi tými najbiednejšími, povedala, že je len perom v Božej ruke. Áno, keď konáme skutky milosrdenstva, skutky, ktoré si praje Pán cez potreby našich blížnych, sme len nástrojom v Božej ruke, vtedy koná Boh cez nás. On nám dáva potrebnú silu, schopnosť, milosť.

A tak, ako tomu slepému od narodenia telesné uzdravenie pomohlo k viere, podobne aj iné skutky milosrdenstva môžu pomôcť k viere, lebo sú svedectvom viery.

Spomeňme si na prvé kresťanské spoločenstvo, ako sa píše o ňom v Skutkoch Apoštolov, rástlo, čo do počtu. „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. (...) na všetkých spočívala veľká milosť, veď nebolo medzi nimi núdzneho.(...) No ľud ich velebil a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi. Veľké množstvo mužov a žien.“ (Sk 4,32-34/5,13-14) Boli príťažliví. Cirkev rastie nie prozelytizmom, ale príťažlivosťou, ako nám to pripomína Svätý Otec František.

Prejav lásky, milosrdenstva zobúdza vieru. Či je to už pomoc núdznym, čo sú v biede, trpia nedostatkom, ktorých postihlo prírodné nešťastie, ktorí sú na pokraji spoločnosti. Či je to vzájomné odpúšťanie a vôbec odpúšťanie, dopočúvanie toho druhého, keď nám aj berie čas a sme trpezliví, znášanie toho druhého, jeho spôsobov, povahy a možno je to niekto z tých najbližších.

Vypočutie dospievajúcich, vzájomné počúvanie manželov, ochota pomôcť, ochota prijať nový život.

Výchova detí vo viere, predpokladá vzájomnú lásku rodičov.

Konať skutky lásky, milosrdenstva predpokladá vieru. Vieru, že si to Boh praje, aj cez potreby našich blížnych. A tá je z počúvania Božieho slova. Tak, ako počúvali učeníci Pána, keď im povedal, prečo ten človek je od narodenia slepý. Božie slovo, slovo nášho Pána prijaté s vierou, rozmnožuje našu vieru. Ako nám to pripomína svätý Pavol apoštol, že „viera je z počutia“.

Pán hovorí, že „ Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň.“ Dokiaľ máme čas, príležitosť a možnosť, aby sme ich nepremárnili. Škoda, že sa nám to stáva zanedbávaním dobrého, ktoré si často ani neuvedomujeme. Možno sa uspokojujeme, však som sa chránil zlého. Ktosi sa vyjadril, že „nerobiť zle je dobré, ale nerobiť dobre je zlé“. A nezabúdajme, že Božie slovo nám pripomína, že len milosrdní dosiahnu milosrdenstvo. A kto z nás nepotrebuje Božie milosrdenstvo?

Každý deň prechádzame okolo ľudskej biedy v rozličnej podobe. Pán nám dáva príklad, ale v príklade aj príkaz. Prosme o milosť, aby sme vedeli využiť každú príležitosť.