Máme pred duchovným zrakom súčasne Ježiša, Máriu a Jozefa.
Dobre sa na nich zadívajme.
Na všetkých spolu, ale osobitne na toho, ku komu sa svojím vekom a spoločenským zaradením cítime najbližšie.
Deti na malého Ježiša, matky na Pannu Máriu, otcovia na svätého Jozefa.
Títo traja to nie sú neužitočné rekvizity starej náboženskej tradície; to nie sú voskové figúrky z povianočnej doby.
Sú to stále živé vzory, ktoré nám vždy majú čo povedať.
Všimnime si ich tak, ako boli na púti v Jeruzaleme.
Najprv ako rodinný celok.
Čítame: Keď mal Ježiš dvanásť rokov, vybrali sa podľa sviatočnej obyčaje do Jeruzalema.
Ak si uvedomíme, že z Nazareta do Jeruzalema bolo treba ísť niekoľko dní pešo, malo by sa nám ozvať svedomie, ak sa bojíme budiť dieťa do kostola, hoci ho má iba na pár krokov, alebo ak my sami zostávame v nedeľu a sviatky bez bohoslužby pod zámienkou domácich prác alebo nejakej tej únavy.
Ako vidíme, Svätá rodina nasycovala svoje duchovné potreby a plnila svoje povinnosti voči Bohu spoločne – a to aj za cenu veľkých námah.
A všimnime si ich aj jednotlivo.
Deti malého Ježiša, o ktorom evanjelista Lukáš napísal: „...a bol im poslušný.“
Kto, komu? – pýta sa svätý Bernard.
A odpovedá si: Boh ľuďom...
Naši chlapci a dievčatá chodia do školy a učia sa aj to, čo sa neučili ich rodičia, pokladajú sa za vzdelanejších, a preto im občas ťažko padne poslúchať, čo dajú nezriedka aj najavo:
Ale, mama, ty tomu nerozumieš... Vieš, otec, dnes je to už inak.
A spravia si po svojom.
Uvažujme.
Malý Ježiš bol určite múdrejší ako Panna Mária a svätý Jozef.
Bol predsa Boh.
Mal dvanásť rokov a učení doktori v chráme žasli nad jeho rozumnosťou a počuli sme, čo nám o ňom napísalo Evanjelium: „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.“ – Poslúchal ich.
Hľa, vzor, príklad a bezpečná cesta k nášmu časnému i večnému šťastiu.
A matky nech si všimnú tú črtu, ktorú Evanjelium zvýrazňuje na Panne Márii.
Hovorí stratenému a nájdenému synovi: „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ Vedia vždy naše matky, kde sú ich deti? V ktorej ulici, v akej rodine, pri akej zábave, v akej príležitosti...?
A ak nevedia, cítia aj ony úzkosť, ako ju cítila matka Mária?
Kvočka zatiaľ hľadá odtúlané kuriatko, kým ho nemá s ostatnými spolu...
Bolo by smutné, keby sme nemali ani toľko záujmu o svoje deti, ako ten nerozumný Boží tvor.
Poprosme svätú Pannu, aby nás svojím príkladom naučila a svojím príhovorom pomohla nájsť deti odtratené rodine a možno zároveň i odcudzené čnosti a Bohu.
A otcovia, ktorým dal Boh pevné ramená a prezieravý um, aby vedeli rozumne predísť a rázne zamedziť nebezpečenstvo hroziace manželke a deťom, nech si všimnú Jozefa.
A ak by náhodou ich častý útek do spoločnosti narúšal jednotu a domáci pokoj – čo nie je zriedkavý prípad – nech sa v tejto svojej slabosti obrátia naňho. Je osvedčeným a ochotným pomocníkom vo všetkých potrebách.
Ak sme pochopili lekciu, ktorú nám dala prečítaná stať, povedzme: Bohu vďaka!