Ak by sa niektoré z našich detí predčasne začlenilo do cudzej rodiny, cítili by sme sa obídení, urazilo by nás to.
A keby otec nechal svojich kvôli cudzím, aj to by sa v rodine ťažko nieslo.
A predstavme si, Kristus presne toto žiada.
Hovorí: Priniesol som na svet meč odlúčenia... od rodiny. Prišiel som vziať rodičom dieťa a dieťaťu rodiča, aby som ho uviedol do svojho príbuzenstva a dal mu prácu pre svoje záujmy.
A či Kristus naozaj nerešpektuje ani také sväté zväzky, ako sú tie rodinné?
Jeho reč je jasná.
Žiada odlúčenie syna od otca a dcéry od matky, pretože rodina, do ktorej ich ťahá, je im viac rodinou a jej záujem vyšší než záujem ktoréhokoľvek nášho pokrvenstva.
‘Nemo tam pater ut Deus.’ – Nikto nám nie je natoľko otcom ako Boh; veď od neho pochádza každá rodina.
A potom nikto tak bratom ako Kristus.
Záujmom tohto nového pokrvenstva, ktoré sa začína krstom a udržuje sa častou eucharistickou transfúziou, je dostať všetkých do neba – do spoločenstva večne blažených.
A pretože niet väčšieho záujmu, ako je tento, musí ustúpiť každý iný, ktorý by mu ako tak konkuroval.
Ak zasiahne Kristus do tej alebo onej rodiny, aby si niekoho z nej pripútal k sebe, vzniká obyčajne medzi pokrvenstvom a touto novou duchovnou rodinou zápas. Najprv v pozvanom a potom, keď sa tento rozhodol ísť za Kristom, aj medzi ním a tými, ku ktorým patril.
Vtedy sa spĺňa Pánovo slovo: „A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.“
Pane, daj nám pre chvíle takýchto bolestných sporov milosť pochopiť a precítiť, že nikto nám nie je natoľko otcom, bratom i priateľom ako ty.
Amen.