Nevyhnutnou podmienkou pre náš život je voda. U nás na Slovensku si to možno neuvedomujeme až natoľko, ale v púštnych oblastiach má obyčajná pitná voda obrovskú hodnotu. V mnohých krajinách je bieda ľudí spôsobená do veľkej miery nedostatkom pitnej vody. V Izraeli je tiež voda omnoho vzácnejšia a drahšia než u nás. Uvedomil som si to viac na púti vo Svätej zemi, ako je tá krajina omnoho chudobnejšia na zeleň ako Slovensko.
Milí bratia a sestry,
Stáva sa, že niekto má cestovať do zahraničia, ale musí počkať na vybavenie potrebných dokladov.
Tak to bolo aj s apoštolmi, keď Pán Ježiš im pred odchodom do Neba „prikázal, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali „Otcovo prisľúbenie“ – Ducha Svätého. A oni poslúchli, boli zhromaždení na jednom mieste „a všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.“
Milí bratia a sestry,
v dnešnom evanjeliu sme počuli úryvok z Ježišovej veľkňazskej modlitby, ktorú predniesol Nebeskému Otcovi pri Poslednej večeri. V nej hodnotí svoje pozemské účinkovanie a konštatuje, že dokončil dielo, ktoré mu zveril Otec, zjavil Otcovo meno ľuďom a oslávil ho. Teraz právom očakáva odmenu a oslávenie od Otca. Prosí aj za učeníkov.
Bratia a sestry, v dnešnom evanjeliu počujeme, ako Pán Ježiš dáva sľub. Hoci sa nachádzame vo Veľkonočnom období, v čase po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, sľub, ktorý dáva apoštolom, ale aj nám, je pred jeho umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním, pri Poslednej večeri. Hovorí o Duchu Svätom, ktorého nazýva Tešiteľom a Duchom pravdy a ktorý zostane NAVEKY. Apoštolom hovorí, že ho poznajú, lebo ostáva u nich, je s nimi, prebýva v nich.
Je to prísľub len pre apoštolov, keďže oni Ho poznajú? Alebo sa to týka i nás? Aj my ho poznáme? Je s nami, prebýva v nás?