Dnešnú, nedeľnú sv. omšu sme začali úkonom kajúcnosti a prosbou „Pane, zmiluj sa“.
Každé slovo od Boha, ktoré žijúci človek ešte môže počuť, je prejavom Božieho zmilovania, je milosťou.
Aj toto dnešné, v ktorom nás Pán orientuje k tomu, po čom všetci túžime.
Keď sa budeme nadchýnať pre optimizmus – slúžte Pánu v radosti – narazíme na túto neradostnú skutočnosť, že nie naša viera premáha svet, ale svet – sekularizmus premáha našu vieru.
Viacerí sa už zaoberali myšlienkou, čo keby Pán Ježiš tak ako kedysi prišiel v 21. storočí na tento svet. A väčšina z tých, ktorí takto uvažujú, napokon doznajú, že keby dnes prišiel ako človek, tiež by ho pravdepodobne mnohí neprijali. Tak ako vtedy vstali a vyhnali ho z mesta, tak by tomu urobili aj dnes.
Pán si bol vedomý ako sa voči nemu zachovajú. Už vtedy povedal, že ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Tak sa prirovnal k prorokom, z ktorých ani jeden nemal ľahký život medzi svojimi súčasníkmi.
Od detstva sme snívali, čím raz budeme a čo by sme radi dosiahli. Je naozaj dobré, ak deti majú ambíciu niečo dosiahnuť. Treba však toto snívanie preniesť do skutočnosti. Každý totiž dostal rôzne dary a talenty, ktorými má prispieť do spoločného dobra.
Nádoby na očisťovanie...