Máme dnes prikázaný sviatok Nanebovstúpenie Pána. Z prvého dnešného čítania nám autor skutkov apoštolov teda pravdepodobne evanjelista Lukáš zaznamenáva, že Pán Ježiš sa apoštolom zjavoval štyridsať dní po svojom zmŕtvychvstaní. Poskytol im mnoho dôkazov, že žije a hovoril im o Božom kráľovstve. Opisuje, ako apoštoli uprene hľadeli k nebu, ako Pán Ježiš vystupuje do neba.
V čase prípravy na manželstvo sa občas snúbencov spýtam, či sa už niekedy hádali, prešli konfliktom.
Naším rozpoznateľným znakom, že sme kresťania, má byť naša vzájomná láska.
Boh chce každého človeka zachrániť. Často to robí cez ľudí, ktorých povolal za ohlasovateľov radostnej zvesti o spáse. Osobitne si to uvedomujeme dnes, v nedeľu Dobrého pastiera, keď sa modlíme za kňazské a rehoľné povolania. V Skutkoch apoštolov sme čítali, že si na službu ohlasovania radostnej zvesti o spáse vybral Boh Pavla a Barnabáša. Ohlasovali ju Židom i Grékom. Začali Židmi, ale nestretli sa vždy s prejavom viery.
Sú rôzne druhy utrpenia. Fyzické, ale aj duchovné – morálne. Ktoré sa ťažšie znášajú? Ťažko povedať. Znášanie bolesti je vždy subjektívne. Nie je objektívne meranie bolesti. A potom, čo tu môže pomôcť? Viete, že už máme ambulancie pre riešenie chronickej bolesti. Tu riešia bolesť tela.
Ale čo bolesť duševná, ktorá môže viesť až ku takej intenzite, že sa z toho môže človek zblázniť.
V prvom čítaní ma zaujalo konštatovanie, že apoštoli odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. – Pre Ježišovo meno.