V kontakte s dnešnými mladými ľuďmi máme dojem, že sa nevedia radovať z mnohých vecí, ktoré život prináša. Akoby sa tešili len z toho, čo im ponúka virtuálny svet a konzum. A možno je to aj preto tak, že im to ponúkame často my dospelí, aby sme im nejak vyplnili čas, pretože ten náš je „veľmi vzácny“ a obmedzený.
Keď pápež František navštívil v januári tohto roku Peru, v jednom príhovore zacitoval staré africké príslovie: "Tí mladí kráčajú rýchlo – a majú to tak robiť – ale iba tí starí poznajú cestu".
Táto múdrosť nám hovorí o tom, že mladí sú rýchli, kreatívni, podnikaví, ale veľakrát v živote sa stratia, zablúdia a sami nedokážu znovu objaviť správny smer a cestu k správnemu cieľu.
A sv. Bernard má túto myšlienku: "Keď si človek zvolí za vodcu svojho života seba samého, zvolí si somára."
Požehnaný kalich utrpenia
V prvom čítaní nás Kniha Múdrosti poučuje, že múdrosť je viac, ako akékoľvek bohatstvo....
Druhé čítanie z listu Hebrejom vyzdvihuje Božie slovo, pred ktorým sa nik nemôže ukryť... Tu sa nám ponúka skutočný príbeh z nápravného zariadenia. Chlapci kradli, aby mali peniaze, aby boli bohatí. Takéhoto priviedli k zodpovednej za výchovu. Ona vedela, že ukradol, aj mu to povedala. On sa vyhovára: „Ukradol som, ale to nikto nevidel.“ Ona mu na to: „Ale vari ty si nikto? Ty sám seba nevidíš?“ Nevidel zrakom svedomia, nevidel zrakom Božieho slova.
Úsmevne sa hovorí, drahí bratia a sestry, že Adam sa dostal na stretnutie s Bohom a pýtal sa na Evu: „Prečo si stvoril ženu tak peknú?“ Pán Boh mu odpovedá: „Aby si ju mal rád.“ Muž chvíľku premýšľa a ďalej sa opýtal: „Ale prečo mi niekedy príde byť taká nerozvážna?“ Boh hovorí: „To preto, aby ona mala rada teba!“
Bratia a sestry, Boh chce, aby bol človek šťastný a preto človeka stvoril ako muža a ženu.