Bratia a sestry, veľkonočnú vigíliu sme začali sláviť obradom svetla. Svetlo sme priniesli do tmavého kostola, kde potom naplno zažiarilo. Prechod z tmy na svetlo, prechod cez Červené more - z Egypta do zasľúbenej zeme, z otroctva na slobodu, prechod od hriechu k novému životu a nakoniec prechod z tohto sveta do večnosti.
Doznela správa o vykupiteľskej smrti Pána Ježiša.
Kríž, na ktorom dovtedy zomierali otroci za trest, sa stal prostriedkom nielen smrti Božieho Syna, ale aj prostriedkom vykúpenia všetkých ľudí.
História ľudstva do Kristovho kríža bola hrozná. Bola to história pokazenej večnosti. Veď hriechom Adama a Evy sa rozsypali Božie plány, ktoré mal s človekom. Dovtedy naplánovaná šťastná večnosť sa zmenila na vyhnanstvo. Od hriechu prvých rodičov až po kríž – teda cez tisícročia – aj tí najsvätejší uviazli na polceste. Nebo bolo zatvorené.
Sviatosti lásky a spoločenstva
Pri spoločných oslavách, keď sa stretnú priatelia, je zvykom v posledných rokoch prekvapiť oslávenca alebo hostí prezentáciou, videom, nejakým zostrihom, kde sa pripomenú pekné chvíle strávené spolu, ktoré sa zapísali do pamäti a je príjemné alebo aj užitočné si ich tam uchovávať.
Dnes máme v Cirkvi jedno dôležité výročie, oslavu. Pripomíname si výročný deň, keď nám Ježiš Kristus odovzdal sviatostné poklady – Eucharistiu a kňazstvo.
Bratia a sestry, zvláštnosťou dnešnej svätej omše na Kvetnú nedeľu je, že sme ju začínali mimo kostola. Svätú omšu predchádzal obrad svätenia bahniatok, počúvali sme Božie slovo z Matúšovho evanjelia, ale nielen počúvali, aj sami sme sa zapojili do sprievodu, ktorý odprevádzal Pána Ježiša do Jeruzalema, keď sme aj my spolu s kňazom slávnostnou procesiou a spevom vstúpili do chrámu.
Drahí bratia a sestry,