Slávnosťou Všetkých svätých a “dušičkovým“ týždňom sme si začali pripomínať “posledné veci“ človeka: smrť – tú si ešte uvedomujú aj neveriaci, a ďalej vidia veriaci: súd a pokračovanie života v nebi, očistci a pekle.
Keďže všetci chceme dobre skončiť, môžeme sa potešiť uvažovaniu o večnom živote, ktorý je vyvrcholením nášho života a odhalením nášho vzťahu k Bohu, lebo pre neho všetci žijú.
Jeden zo starcov z dnešného prvého čítania vyslovil otázku, ktorou sa stal akoby hovorcom mnohých z nás v dnešnú Slávnosť: “Kto sú títo…?”
Kto sú to svätí, tí všetci svätí, ako ich dnes slávime?
Odpoveď na túto rečnícku otázku dáva sv. Jánovi a všetkým nám sám starec: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“
Naše pýtanie však môže pokračovať… “A kto sú títo?”
Zdá sa, že na otázku, kto sú tí svätí dnešného sviatku, môžeme odpovedať minimálne trojakým spôsobom:
Vďaka dnešnej modernej komunikácii cez mobily, počítače, maily môžeme komunikovať kedykoľvek a s kýmkoľvek. Stačí poslať smsku, mail a je to. Naozaj to stačí? Mnohí z nás z vlastných skúseností vedia, že aj keď tak urobia, odpoveď neprichádza. Ten druhý sa na to totiž ešte nepozrel, neprijal správu od nás, neprečítal si ju. Aj to už dnes dokonca vieme zistiť. Poslať ale aj prijať, sú dva dôležité momenty pre správnu komunikáciu, osožnú a skutočnú. Inak to nejde. V dnešnom evanjeliu Pán Ježiš posiela učeníkov, podobne ako bol on poslaný nebeským Otcom.
Bratia a sestry, dnes, keď počúvame slová svätého evanjelia, nachádzame sa spolu s apoštolmi v Jeruzaleme vo večeradle v predvečer utrpenia Pána Ježiša v tom okamihu, kedy ustanovil sviatosť lásky, Eucharistiu. Je to Ježišova rozlúčka s apoštolmi a prednáša svoju veľkňazskú modlitbu, z ktorej krátku časť sme práve aj my počuli. Pán Ježiš sa často a rád modlieval, veľakrát sa hlavne večer utiahol na opustené miesto a stávalo sa, že sa modlil až do rána. Pre neho bola modlitba ako dýchanie.
Brat, sestra!
Ktorí z Vás tu prítomných ste staršieho dátumu narodenia, môžete potvrdiť, že bezbožníctvo Leninovho typu s obľubou používalo námietku voči kresťanskej viere: ´Viera v nebo odpútava kresťanov od sústredenia sa na pozemský život.´