Častokrát povieme o niekom alebo o niečom, že je to srdce celého projektu. Niekto je mozog projektu a niekto srdce. Mozog je ten, kto to vymyslel a srdce predstavuje ten, kto ten projekt drží pohromade. Dodáva vnútornú energiu, odvahu a posúva dopredu v ťažkých situáciách.
Aj naše náboženstvo má ten rozumový rozmer, môžeme sa rozprávať o logických súvislostiach, o dôkazoch Božej existencie, hľadať rozumnosť v prikázaniach a v cirkevných usmerneniach. Ale to by bolo málo a musíme si priznať, že veľa kresťanov ostane len pri tejto verzii kresťanstva.
A práve tento sviatok, ktorý dnes slávime, nám ukazuje, že kresťanstvo má srdce, že je to doslova srdcová záležitosť. V našej kultúre považujeme srdce za centrum emócií, za centrum lásky. A naozaj kresťanstvo je o láske. Láska, ktorá v pravdivom vysvetlení znamená rozhodnutie dať dobro druhému, a v najvyššej podobe darovať seba. Je mýtus, že Boh je niekto vzdialený.
Je mýtus, že Boh sa o mňa nezaujíma. Pravda je, že Boh má srdce. A toto srdce je pre mňa a teba prebodnuté na kríži, a práve odtiaľ prúdi nekonečný zdroj milostí. Boh sa v Ježišovi daroval pre človeka – konkrétne pre teba. Krásne to zobrazuje obraz milosrdného Ježiša od sestry Faustíny. Z Ježišovho srdca vytryskujú dva prúdy. Biely prúd, ktorý znázorňuje vodu, ktorá vytryskla pri smrti a ktorá je symbolom krstnej vody, ktorá nás očisťuje. A druhý prúd je červený, ktorý symbolizuje krv, ktorá bola za mňa vyliata.
Sv. apoštol Ján píše v liste: Boh prvý miloval nás...
Uvedomujeme si túto veľkú pravdu, že my sme si nijako Božiu lásku nezaslúžili a ani si ju nedokážeme zaslúžiť. Boh nám ju dáva zadarmo. Pochopiť to, je základom kresťanského života. Nie ja ale Boh. A potrebujem aby Boh prebýval vo mne. A tu je jedna podmienka. Môžeme povedať, že toto je rozmer spravodlivosti. Aby sme sa milovali v zmysle obetovať sa pre druhých. Stávať sa darom. Ak sa nemilujeme, zjednodušene povedané nemáme radi, tak vlastne Boha vyháňame a strácame akoby svoju identitu. Sme pozvaní spoznávať dobro, pravdu, lásku, pozvať Boha – Ježiša do svojho srdca. A on v nás bude konať Božie skutky. Tieto skutky sebadarovania, pretože sami to nedokážeme. Zranenia, ktoré spôsobuje hriech, nám v tom bránia. Potrebujeme sa dať uzdraviť Ježišovej láske. Ponoriť sa do tohto uzdravujúceho kúpeľa. V Ježišovom srdci a pri pohľade naň nachádzame odpoveď aj na veľa bolestných situácii v našom živote. Ježiš zažil odmietnutie lásky k ľudom. Koľkokrát to zažijeme aj my. A jedine on v nás môže prekonať všetky ťažkosti a mať silu obetovať sa pre druhých. Nech je tento sviatok pre nás povzbudením v tom, že častejšie potrebujeme pozerať na Ježišovo srdce a uvedomiť si, že naša viera je aj vecou srdca. Že je pre človeka nevyhnutné, aby sa snažil pripodobniť Ježišovmu srdcu, ktoré je tiché a pokorné. Teda v úplnej pravde a spojení s Bohom. A takisto, že nie je automatické, že na lásku sa odpovedá láskou. Vždy tu budú ľudia, ktorí odmietajú Boha a jeho lásku. A niekedy to je veľmi rafinované a navonok to skoro nerozoznať. Preto potrebujeme náš pohľad osvietiť Ježišovým, aby sme videli veci také ako v skutočnosti sú. Nech je Ježišovo srdce pre nás útechou, najmä vo chvíľach, keď ani náš rozum nebude chápať veci okolo nás. Kto však chápal prebodnutie Ježiša na Kalvárskom vrchu? Navonok išlo o úplný koniec z ľudského pohľadu. A práve tam začína najväčší príbeh lásky a nevyčerpateľný zdroj Božieho milosrdenstva.
Na Slovensku máme veľké bohatstvo minerálnych a termálnych prameňov, ktoré s obľubou využívame na liečenie tela. Využime Ježišovo srdce, tento najvzácnejší duchovný prameň na uzdravenie našich sŕdc. Nech je pochválené a oslávené Najsvätejšie srdce Ježišovo.