Vojaci viedli Ježiša od Herodesa naspäť k Pilátovi.

Viedli ho oblečeného do bieleho rúcha, ktoré mu dal Herodes na posmech ako kandidátovi na kráľovský trón.

Slovo kandidát je latinského pôvodu. Znamená bielo odetého uchádzača o najvyšší úrad v ľude.

Keď ho Pilát uvidel v takomto prestrojení, nesmial sa. Aj potom ho s celou vážnosťou predstavil zhromaždenému ľudu: Chcete, aby som vám na sviatky, ako je u vás zvykom, prepustil židovského kráľa? Ja na ňom nenachádzam ani najmenšiu vinu... Alebo aby som vypustil z väzenia toho vraha, ktorý sa volá Barabáš?

Zástup, podnietený závisťou veľkňazov – zo závisti ho totiž udali - a povzbudený herodesovským posmechom, zhodil toho, ktorého už veky túžobne čakal, na úroveň buriča a vraha.

Ako sa dozvedáme, veľmi rýchlo zaniklo slávnostné Hosanna v zúrivom kriku: Ukrižuj ho!...

Za tri dni...

Pohoršujeme sa? Alebo sa divíme? Právom...

Len sa nedivme dlho...

Čím prv sa pozrime každý na seba.

Spomeňme si na svoje precítené spevy v púťových zhromaždeniach a v kostoloch, ktoré nám ešte znejú v ušiach, ale naše ruky už robia, čo by nemali, a nohy sa hýbu za všeličím, čo sa priamo prieči našim nadšeným slovám a spevom.

Cit bez rozumu a viery robí slabou našu vôľu a my sa podobáme tým, nad ktorými sa pohoršujeme pre ich rýchly prechod od Hosanna k Ukrižuj ho.