Pánovo slovo je živé a účinné, schopné spasiť toho, kto v toto slovo uverí. Ale je schopné aj odsúdiť a zatratiť každého, kto týmto jeho slovom pohrdne a neprijme ho.

Má tri základné funkcie: poučovať, vyrušovať a súdiť.

Poučuje nás o nadprirodzených skutočnostiach, ktoré by sme zmyslami a rozumom nikdy nespoznali, ako je napríklad pôvod a cieľ všetkého stvoreného, ale hlavne nás učí, čo chce od človeka Boh, čo má podľa jeho vôle robiť a čoho sa chrániť, aby sa vyhol jeho trestu a dosiahol večnú spásu, kvôli ktorej je stvorený.

Druhou úlohou Pánovho slova je vyrušovať nás, keď sa pomýlime na tejto ceste k jeho večnej odmene a vojdeme do nepravého smeru, či už vplyvom vlastných vášní, vplyvom nášho čisto ľudského rozumovania alebo čiehosi mylného slova alebo zlého príkladu.

A poslednou veľkou úlohou jeho slova je súdiť nás, nadstavovať nám zrkadlo Božej vôle, ktoré by nám presne reprodukovalo črty našej duchovnej tváre.

V ňom zavčasu môžeme zbadať, čo treba na našom duchovnom profile opraviť, lebo keď budeme stáť pred jeho súdnou stolicou, bude už neskoro.

Ježiša, Božieho Syna a nášho brata si obyčajne predstavujeme len ako stelesnené milosrdenstvo.

Ale jeho slovo, ktoré zostáva samo v sebe i vo svojich dôsledkoch naveky, má v sebe i prísnosť, ktorou všetko, čo myslíme, hovoríme i konáme, súdi: schvaľuje alebo zavrhuje.

V tomto zmysle treba chápať aj známy Pánov výrok: Raz budeme musieť vydávať počet z každého nášho zbytočného slova.