Ježiš, náš brat, vystupuje v tejto evanjeliovej scéne ako učiteľ a Pán.

Najprv ako učiteľ opatrnosti, ktorá by prekazila Judášovi rozrušiť ich posledné veľkonočné stolovanie, kde sa chcel svojim učeníkom a cez nich všetkým nám darovať v novej, takzvanej eucharistickej forme svojho trvalého prebývania medzi nami.

Judáš bol už totiž dohodnutý s veľkňazmi a staršími, že im ho vydá...

Okrem toho bol Ježiš pri tejto príležitosti aj učiteľom služby, ktorú si majú jeho učeníci navzájom preukazovať.

Preto poslal Petra a Jána, dvoch, ktorým tak trochu chutili prvé miesta medzi ostatnými. Petrovi z titulu jeho vyvolenia a Jánovi, ktorý spolu so svojím bratom tiež podliehal tejto chuti.

Ježiš pripomenul týmto dvom apoštolom a cez nich aj ostatným, že prvé miesta v Božom kráľovstve sa počítajú odzadu, že kto chce byť prvý, musí byť sluhom všetkých.
A tu veru bolo toho naozaj dosť, čím bolo treba poslúžiť.

Najprv museli zaobstarať, potom zabiť a podľa predpisov pripraviť veľkonočného baránka, k tomu pridať nekvasený chlieb, horké byliny, červenú omáčku a tri dávky vína pre každého.

No zároveň sa tu Ježiš predstavuje aj ako Pán, čo im potom pri večeri aj pripomenul slovami: Voláte ma učiteľ a Pán; a to aj som... Aj tu už dáva svojim učeníkom na vedomie, že ním je, a to nielen v úzkom kruhu svojich dvanástich, ale aj vo všeobecnom rozmere. Povie im preto: Uvidíte muža s krčahom, vojdite za ním do domu a povedzte majiteľovi domu: Učiteľ ti odkazuje...

Toto poznanie nás zaväzuje pozorne ho počúvať ako Učiteľa a pokorne ho poslúchať aj ako svojho Pána. No nebolo by dosť, keby sme len počúvali jeho slovo, ale podľa neho potom nekonali.