Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu vo dvorane veľkňaza.

Vtedy sa uzniesli, že Ježiša podvodne chytia a zabijú.

Vtedy sa aj Judáš vybral k veľkňazom, aby sa opýtal, čo mu dajú, ak im ho vydá.

Vtedy mu sľúbili tridsať strieborných.

Vtedy začal hľadať príležitosť, ako uskutočniť to, na čom sa s nimi dohodol.

Veľakrát sa tu opakuje slovo “vtedy”, ale treba pripomenúť, že každé záviselo od toho slova, ktoré povie Ježiš.

A to zaznelo, keď ukončil vyučovanie ľudu, hádky s farizejmi, zákonníkmi, saducejmi a herodiánmi. Vtedy oznámil svojim Dvanástim, že o dva dni bude Veľká noc, a vtedy bude Syn človeka vydaný a ukrižovaný.

Zomrel teda, keď sám chcel – nie vtedy, keď musel.

Od neho závisel koniec jeho života. Nie od tých, na ktorých zapôsobil diabol závisťou, ukrutnosťou, podvodom a túžbou po peniazoch.

Zomrel, keď sa dobrovoľne vydal do rúk svojich nepriateľov, aby tak dovŕšil dielo našej spásy, ktoré mu Otec zveril.

A tým nás vyzval, aby sme aj my dobrovoľne odovzdávali svoj život, pokým ho máme, kvôli vlastnej spáse a kvôli spáse našich bratov, či už po kvapkách v mnohých, niekedy namáhavých službách, alebo ak to bude chcieť Otec, tak i naraz, kvôli svedectvu, ako náš láskavý brat Ježiš Kristus.

A je zaiste omnoho vzácnejšie ponúknuť svoj život Otcovi pre službu alebo svedectvo bratom, ako byť oň okradnutý starobou, chorobou alebo inak.

Kto sa bude usilovať zachovať si život, stratí ho. Kto ho stratí pre Božie kráľovstvo, nájde ho a zachová si ho v Otcovej blízkosti spolu s Jeho Synom naveky.