I
Cestou po Galilei zastavil sa Ježiš ešte raz vo svojom meste – v Kafarnaume.
Bolo to pred Veľkou nocou, keď sa vyberala chrámová daň. V ktorejsi ulici prekvapili daňoví vyberači Petra touto otázkou: A váš učiteľ neplatí...?
Ale áno – odpovedal Peter. – Platí, ako každý dospelý Izraelita...
Nevieme, či Ježiš začul túto Petrovu odpoveď, alebo ho len videl, keď ho zastavili chrámoví úradníci. Ale či tak alebo onak, mal vhodnú príležitosť pripomenúť svojim učeníkom, že je Božím Synom a oni, ktorí počúvajú jeho slovo, sú mu bratmi, a potom, samozrejme, Otcovými deťmi.
V tom prípade nie sú však povinní platiť na Otcov dom, ale zato dobre urobia, ak sa v tomto ohľade prispôsobia ostatným, ktorí toto o nich nevedia a mohli by sa preto pohoršiť.
Túto príhodu využil Ježiš zároveň aj na to, aby im dal okúsiť, čo to znamená patriť Otcovi, ktorý sa vo všetkom postará o svoje deti.
Nekázal preto siahnuť pri tejto príležitosti do spoločnej pokladničky, ale poslal Petra k jazeru s uistením, že prvá ryba, ktorú uloví, bude mať v ústach požadovaný štvordrachmový statér.
Nech teda ide, vezme ho a zaplatí chrámovú daň zaňho i za seba.
II
Synovia sú teda oslobodení. – Len cudzí platia Bohu poplatky, to jest čiastky z toho, čo vlastnia.
Domáci mu už nemajú čo dať...
Tí mu už dali všetko...
Lebo mu dali seba...
Ale aby sme ich nepohoršili – ochotne zaplaťme daň prispôsobenia sa.
Nie však takého prispôsobenia, ktorým by sme pohoršili seba...
Vezmi statér a zaplať – ani moji nasledovníci nie sú oslobodení od noriem občianskeho života. Aj keď slúžia najvyššiemu Pánovi, nemôžu ignorovať občiansky poriadok. Veď aj tento pochádza od neho.
III
Boh je ochotný pomôcť svojim deťom v každej ich potrebe, ale musia ísť k moru a hodiť udicu, to jest urobiť niečo, čím prejavia vieru v slovo, ktoré im dal skrze svojho Syna Ježiša Krista...
Kto túži splniť všetky svoje povinnosti, aj tie občianske, vyhnúť sa akémukoľvek pohoršeniu a raz večne okusovať otcovskú Božiu lásku, musí si navyknúť poslúchať Božieho Syna Ježiša Krista ochotne, presne, na slovo...
IV
Pane, týmto svojím slovom rozmnožuješ v nás dôveru a odovzdanosť voči tvojmu a nášmu Otcovi a lásku k bratom, ktorých nikdy nesmieme pohoršiť...
Daj nám, prosíme, schopnosť vždy im tak vychádzať v ústrety, aby sme sa pritom neodpojili od Otca. A keď sa s ním spájame, aby sme nezabudli na dobro tých, ktorých nám dal v tebe za bratov. Amen.