I
Udalosť na hore premenenia mala presvedčiť apoštolov, že Majstrova cesta do Jeruzalema, ktorú tak ťažko chápali, je súčasťou spásonosného Božieho plánu.
Jej svedkami boli len traja najdôvernejší.
Peter, ktorý sa mal stať hlavou Cirkvi, Jakub, ktorý mal ako prvý nasledovať Ježiša v predpovedanom mučeníctve, a Ján, ktorý mal zostať ako posledný žijúci svedok Pánových slov a skutkov...
Dejiskom udalosti bola niektorá hora v Galilei. Možno Tábor.
Začínala sa modlitbou, v ktorej Ježiš prosil Otca, aby presvedčil týchto troch vybraných, že jeho cesta do Jeruzalema je najvyššou ľudskou potrebou, a preto výslovným Božím prianím.
Prvým znakom, že Otec vypočul jeho modlitbu, bolo svetlo, ktoré prežiarilo Ježišovu tvár i odev.
Druhým bola prítomnosť dvoch najvyšších autorít Starého zákona, prítomnosť Mojžiša a Eliáša, s ktorými Ježiš hovoril o svojom konci v Jeruzaleme.
Pri tomto rozhovore apoštoli pospali.
Otec im preto dal poučenie, ktoré bolo zároveň akousi tichou výčitkou.
Obklopil ich oblakom, ktorý od čias putovania po púšti bol pre Izraelitov znakom osobitnej Božej prítomnosti.
Strach, prichádzajúci na nich z oblaku, veľmi umocňoval slová, ktoré z neho zaznievali.
Toto je môj vyvolený Syn – počuli zreteľne vyľakaní učeníci – počúvajte ho!
A to aj vtedy – mohlo by sa dodať –, keď vám hovorí veci, ktoré sa priečia vašim ľudským túžbam a predstavám. Vždy ho počúvajte a vo všetkom mu dôverujte...
On je váš Mojžiš i Eliáš, váš Zákon i Proroci. Jeho som si vyvolil. On hovorí v mojom mene.
Na toto silné ponaučenie z hory premenenia apoštoli nezabudli do smrti.
Peter písal o ňom ešte aj vo svojom druhom liste (1, 16 – 18), aby pripomenul sebe i nám všetko, čo sa tu stalo, ale hlavne to, čo sa tu povedalo.
II
Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre i odevu. – Podľa trvalej zákonitosti...
Modlitba vždy niečo mení.
V nás i okolo nás...
Keď hovoril s Mojžišom a Eliášom o svojom odchode – Peter a tí, čo boli s ním, pospali.
Nedivme sa tomu.
Reč o spásonosnom kríži stáva sa pre človeka veľmi často nezrozumiteľnou, ba nudnou.
Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho! – Jeho, nie vaše sklony, ani tých, čo ich využívajú pre svoje osobné ciele.
Len jeho, jediného skutočného vášho Záchrancu.
Ale vždy, vytrvalo a pozorne.
Nikdy nespite, keď vám on hovorí. Tie jeho slová, pri ktorých sa vám drieme, môžu byť pre vás najdôležitejšie.
III
Božia blízkosť, ktorú učeníci zažili na hore premenenia, mala posilniť ich vieru a vliať im odvahu na ceste za Majstrom.
Ale nemusíme im závidieť.
Aj nám dáva Boh z času na čas takéto oblažujúce a posilňujúce chvíle.
Mávajú rozličné podoby.
Vnútorná radosť, o ktorej by sme nevedeli povedať, kedy a ako sa v nás narodila, nadšenie, v ktorom nie je nám ťažko podujať sa na čokoľvek, alebo odvaha znášať aj to, čo sa nám dosiaľ tak protivilo...
Nezabúdajme však, že aj keď sú takéto stavy určitým vyznačením, sú predovšetkým prípravou na cestu, ktorou bude treba kráčať za Pánom do Jeruzalema.
IV
Nebeský Otče, ďakujeme ti za všetky poučenia a za všetky povzbudenia, ktoré nám dávaš. Ale najmä za tie, ktoré dostávame cez príklad a slovo tvojho Syna. Pomáhaj nám, aby sme ho vedeli vždy pozorne počúvať a ochotne nasledovať na ceste, na ktorej sa trpí i umiera, ale aj víťazí. Amen.