I
Predchádzajúcou vetou nám Ježiš oznámil, že len tak si môžeme zachovať život, ak sa naučíme zriekať sa ho.
Rozumie sa, kvôli nemu a podľa jeho priania.
Bolo by stačilo, keby nám bol jednoducho oznámil túto pravdu.
Nemusel k nej už nič pridávať.
Je pre nás dostatočne veľkou autoritou. Ale pretože nás pozná a vie, ako slabo veríme jeho slovám, najmä tým, ktorými žiada, aby sme sa kvôli nemu zriekli všetkého, i svojho života, pripája k svojmu vyhláseniu krátku úvahu, ktorou nás stavia akoby na rázcestie pred dve odlišné, ba možno povedať opačné možnosti.
Podľa tohto jeho vyhlásenia môže sa pohnúť doľava a získať hoci celý svet alebo sa obrátiť doprava a nájsť večný život.
A svet nie je ani preňho malou hodnotou, ale čo by sme mali z neho – pýta sa –, keby sme preň stratili život?
Veď napokon len v živote možno niečo mať a užívať...
A trvalo vlastniť a užívať možno len v živote, ktorý je večný, nepominuteľný...
Evanjelista Lukáš (9, 25) má na tomto mieste okrem slova
„stratiť“ ešte aj slovo „poškodiť“. Tento jeho doplnok má veľký význam.
Svätý Duch nás ním upozorňuje, že pri dosahovaní večného života sa robia aj také chyby, ktoré síce nezabíjajú dušu, ale ju ochromujú.
My ich neraz bagatelizujeme, ale Pán nie.
Podľa neho sú aj tieto horšie ako strata čohokoľvek na svete.

II
Veď čo osoží človeku – ak dosiahne všetko, čo môže, ale pritom si zatarasí cestu k tomu, čo potrebuje?
Ak si zachráni to, čo je dočasu, ale si poškodí alebo i zmarí to, čo trvá naveky?

III
Každá vec okrem svojej vlastnej objektívnej hodnoty má ešte jednu – tú subjektívnu, ktorú jej privlastňujeme, keď pocítime v živote jej potrebu.
Večný život je bezpochyby naša najvyššia objektívna hodnota.
Škoda, že nie ešte najvyššia aj subjektívne... že ešte neponúkame, aspoň nie dosť ochotne, zaň všetko, čo sme a čo máme: majetok, priateľstvá, česť, zdravie, teda všetko, čo nazývame svetom alebo životom...
Pod vplyvom tohto Pánovho slova by sme si mali uvedomiť, že ak niečo sme alebo ak niečo máme, tak len nato, aby sme sa mali čoho vzdávať kvôli tomu svetu a tomu životu, ktorý nám ponúka Pán za odmenu.
Sme slobodní... To je pravda.
A máme možnosť rozhodnúť sa.
Ale akými zlými a akými nešikovnými obchodníkmi by sme boli, keby sme v tomto ohľade čo len chvíľočku zaváhali...

IV
Pane, ty najlepšie vieš, ako ťažko nám je niekedy veriť tvojmu slovu. A preto nám v takýchto prípadoch pomáhaš i rozumovou úvahou.
Ďakujeme ti, že nám ju nielen dovoľuješ, ale nás k nej aj pobádaš.
Nech nám toto tvoje dovolenie a toto tvoje povzbudenie pomôže čím prv všetkého sa vzdať, čo nám svet ponúka, kvôli tomu, čo nám ty sľubuješ. Amen.