I
Keď Ježiš sľúbil Petrovi, že na ňom postaví svoju Cirkev, neotáľal s prácou.
Začal stavať ihneď...
A prvou tehlou, ktorú položil na základ, bola poslušnosť. Zakázal preto apoštolom hovoriť, čo im Otec práve zjavil, totiž, že on je Mesiáš a Boží Syn...
Mal na to viacero dôvodov.
Prvým z nich bola ich nepripravenosť.
Vedeli síce, že Ježiš je Mesiáš, ale ešte nevedeli, čo je to Mesiáš...
Ich pojem o Mesiášovi bol zatiaľ ešte veľmi hmlistý...
Keby o ňom hovorili ľudu, mohli ho zle predstaviť...
Mali teda ešte mlčať, počúvať, čo im ďalej povie o sebe, a potom uvažovať.
Tým viac, že ľud čakal Mesiáša ako osloboditeľa len od vonkajších nepriateľov, nie ako osloboditeľa od hriechu...
Okrem toho by bol apoštolom chýbal pri ohlasovaní Ježiša ako Mesiáša a Božieho Syna najsilnejší argument – argument jeho zmŕtvychvstania...
A bola by im pri tejto ťažkej úlohe chýbala potrebná schopnosť, ktorú mali ešte len dostať od Svätého Ducha. Ježiš im teda zakázal hovoriť, čo sa dozvedeli.
A oni poslúchli.
Cirkev sa ďalej budovala jeho slovom a ich poslušnosťou tomuto slovu.

II
Prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. – Sú teda aj také rozpoloženia, v ktorých je omnoho užitočnejšie o Ježišovi mlčať, než o ňom hovoriť...
Treba sa ho teda v každom jednotlivom prípade pýtať, ktoré z týchto dvoch si od nás praje.

III
Pán chcel, aby ho všetci poznali, milovali, a tak dosiahli spásu...
Ale nepravé poznanie Božieho Syna by neviedlo ľudí k láske k nemu a potom ani k spáse...
Chcel preto, aby i jeho ohlasovatelia pozornosťou voči Božiemu slovu, sviatosťami a modlitbou nadobudli o ňom správny pojem, aby zároveň skúmali vnútornú pripravenosť svojho poslucháčstva, pri svojich zdôvodneniach užívali vhodné postupy a snažili sa byť pritom pod stálym vplyvom Svätého Ducha.
Veľmi by sme mali na to pamätať, ak sme dostali úlohu evanjelizovať vo svojej rodine, ale najmä ak sme dostali úlohu šíriť poznanie Pána aj v širšom okruhu.
Nezabudnime, že dôvodom hovoriť alebo mlčať o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi a Spasiteľovi, nemôže byť naša chuť alebo nechuť.
Tu zostáva rozhodujúcim dôvodom osoh kráľovstva, ktoré prišiel ohlásiť i založiť a ktorého členmi sme sa z jeho milosti stali aj my.

IV
Pane, ty si nám perom svätého apoštola Jakuba napísal, že ten je dokonalý, kto sa „neprehrešuje slovom“ (3, 2). *(Doslovne: „nepotkne sa v slove“, gr. ptaiei) Najviac zaiste v tom, ktorým sa ohlasuje tvoja blahozvesť... Pomôž nám vždy včas zbadať, čo bude pri jej ohlasovaní viac na osoh dušiam, ktoré chceš získať, či naše slovo, alebo naše mlčanie. Amen.