I
Tento veľký prísľub dal Ježiš Petrovi na úpätí dvetisícsedemstometrového Hermona, pri Filipovom cisárskom meste, kde sa strmela skala a na nej chrám rímskeho vládcu Augusta… Scenéria, ktorú mal Ježiš pred očami, bola veľmi výstižným obrazom toho, na čo myslel, keď hovoril Petrovi: Ty si Skala a na tebe postavím svoju Cirkev...
Podľa niektorých hovoril tieto slová Petrovi, ale pritom vraj ukazoval prstom na seba, ako na jediný základ našej spásy.
Znie to dosť pravdepodobne.
Ale nie dosť presvedčivo.
Veď ako potom zladiť takto pochopené Pánove slová s tými, čo ich predchádzajú, a s tými, čo po nich nasledujú?
A ako ich zladiť s prísľubom kľúčov, ktoré podnes zostali znakom dôvery a z nej plynúceho poverenia opatrovať niečie vlastníctvo?… Ak Pán sľúbil moc kľúčov Petrovi, to znamená, že sa naňho chcel spoľahnúť, že na ňom chcel stavať bezpečnosť svojho domu...
Takýto jeho zámer potvrdzujú aj slová „zväzovať a rozväzovať“.
Prvé z týchto slov užívali vtedajší učitelia Zákona, keď hovorili o nejakej náuke ako o pravej, a preto záväznej.
Druhé „rozväzovať“ užívali vtedy, keď dávali na vedomie, že niečo nie je isté a netreba sa toho držať.
Ale ešte častejšie o zväzovaní a rozväzovaní sa hovorilo tam, kde išlo o disciplínu...
Najmä o prijatie alebo vylúčenie z izraelského spoločenstva (porov. A. Vögtle: Binden und Lösen. Vol. II).
Pretože práve Petrovi zjavil Otec Kristovo tajomstvo, stával sa Peter základom istoty, či tá alebo oná náuka o Božom Synovi je pravá a či ten, kto vedome o Kristovi niečo tvrdí alebo popiera, patrí ešte do Cirkvi alebo je už mimo nej. Keďže prísľub moci kľúčov máme len v Matúšovi, ktorý, ako vieme, namiesto výrazu Božie kráľovstvo užíva výraz nebeské kráľovstvo..., treba tu upozorniť na jeden vždy dosť možný omyl...
Matúšov výraz „nebeské kráľovstvo“ a ľudové rozprávky alebo aj anekdoty neraz vzbudia v človeku dojem, že pri Cézarei Filipovej bola Petrovi sľúbená moc vpúšťať alebo nevpúšťať do neba...
Lenže Pán také niečo nikdy nepovedal...
Oznámil len to, že Jonášov syn dostane schopnosť, právo i povinnosť vyhlasovať, čo je a čo nie je pravé Božie zjavenie, ktoré nás zaväzuje, a oznamovať, kto ešte patrí do Cirkvi a kto sa z nej svojimi názormi a postojmi už vylúčil.
Právo vpúšťať do neba alebo z neho vylučovať si ponechal Kristus a on určite bude mať v ňom aj takých, čo boli síce mimo Petrovej Cirkvi – rozumie sa, nie svojou vinou – a vylúči z neho aj takých, čo síce do nej patrili, ale nie tak, ako mali patriť...
Takto rozumel Pánovmu prísľubu Peter.
Tak ho pochopili aj ostatní apoštoli so svojimi nástupcami. A nemôžeme ho inak chápať ani my...

II
Tebe, Peter – nikomu inému… Mnohí ti budú závidieť toto vyznačenie...
Mnohí ti ho budú aj upierať...
Ale nech by ich bolo koľkokoľvek, ja nezmením toto svoje rozhodnutie...

Dám. – Mohol by som povedať, že iba požičiam… Ale viem, koľko mučivých neistôt by som tým vyvolal vo svojej Cirkvi...
Preto dám...
A navždy...
Viem, že s rizikom.
Poznám predsa tvoje chyby...
A viem, že ani tvoji nástupcovia nebudú bez nich...
Ale ja napriek tomu hovorím, že dám...

Kľúče – to jest právo i povinnosť otvárať brány mojej Cirkvi...
Tým, čo chcú dovnútra...
Ale aj tým, ktorí musia von...

III
Peter – Skala.
Na nej nepremožiteľná Kristova Cirkev...
To je jeden obraz.
Peter – kľučiar, Peter – istota, že sa nedostane do nej, čo by ju mohlo zničiť...
To je druhý obraz.
A tretí je hore nad tým, v nebi, kde sa dáva pečať na všetko, čo Peter, stále vedený Božím Duchom, rozhodne vo veciach viery a mravov a čo zviaže alebo rozviaže v oblasti disciplíny tu na zemi...
Tri obrazy, ktoré však hovoria jedno a to isté, a to, že treba byť vždy s Petrom a nikdy nie proti nemu...
A vždy aj s tými, ktorých Peter poverí, aby nás v jeho mene učili a viedli, a ktorí pritom vždy dbajú, aby boli sami v náuke i v disciplíne s ním zajedno...
Ak by sme nedbali na ich slová a poškodzovali akýmkoľvek spôsobom ich autoritu, neboli by sme bez viny, ale ani bez nebezpečenstva zblúdiť a stratiť sa...
Najmä, ak by sme to robili vedome...

IV
Pane, ďakujeme ti za Petra a za všetkých, cez ktorých nám ho sprístupňuješ.
Daj mu, prosíme ťa, vo všetkých jeho nástupcoch a vo všetkých jeho zástupcoch odvahu vyznávať tvoje Božie synovstvo.
Aj tam, Pane, kde je to spojené s nepochopeniami, ba aj s prenasledovaním.
A daj mu odvahu vždy použiť kľúče, keď treba tvoju Cirkev niekomu otvoriť, ale i vtedy, keď ju treba pred niekým uzavrieť...
A nám, Pane, daj vieru, že kto jeho počúva, počúva teba, a kto teba počúva, počúva aj Otca, s ktorým si vo Svätom Duchu jedno od počiatku až naveky. Amen.