I
Medzi uzdravením hluchonemého a uzdravením slepca pri Betsaide je nápadná podobnosť.
V prvom i druhom prípade sa chorý dostáva k Ježišovi prostredníctvom iných.
A v obidvoch prípadoch si Ježiš počína rovnakým spôsobom.
Odvedie chorého stranou, nasliní si prsty, dotkne sa nimi postihnutých zmyslov a na konci vysloví prianie, aby sa o zázraku nehovorilo...
Tento postup môže byť vhodným podkladom pre katechézu čakajúcich na vstup do Cirkvi.
Veď aj títo sa prostredníctvom iných dostávajú do Ježišovej blízkosti, kde sa kladú na nich ruky, aby sa postupne otvárali pre zvuk i svetlo Božej náuky, a kde sa im odporúča vyhýbať sa začas tým, ktorí majú iné, niekedy celkom opačné zmýšľanie, než má Cirkev, ktorá ich prijíma...
Ako vysvetliť túto podobnosť medzi obidvoma prípadmi? Najľahšie zaiste okolnosťami, v ktorých sa stali.
Hluchonemého uzdravil Ježiš v kraji, ktorý bol prevažne pohanský.
A slepého v Betsaide, ktorá, ako vieme, nepatrila medzi mestá, čo v neho uverili. Aj nad ňou vyslovil Ježiš svoje „beda.“
V obidvoch prípadoch chcel pomôcť trpiacim, vyhovieť prosiacim a slinou, ktorej sa vtedy pripisovala liečivá sila, chcel kryť svoje mesiášstvo tam, kde neboli schopní prijať ho alebo správne pochopiť.

II
Vidíš niečo? – Syn človeka si aj tak udržuje ľudí v závislosti, že im nedáva naraz, o čo žiadajú, ale iba po čiastkach a kontroluje si ich pritom, či si uvedomili, čo dostali, a či si uvedomujú, čo im ešte chýba.

Vidím ľudí, akoby stromy chodili. – Ak je tak, nenariekaj. Teš sa, že už niečo vidíš. A pritom dúfaj, že raz budeš vidieť i viac.
Ver, že ten, ku ktorému ťa priviedli, nerobí nič bezdôvodne a nerobí nič polovičato.

III
Ak zatiaľ aj my hľadíme na ľudí len tak, akoby to boli iba veci, a ak ich preto dosť nechápeme, dosť neceníme, možno občas aj bolestne ponížime, neznechucujme sa...
Vytrvalo zostávajme pri Ježišovi, pri jeho náuke a sviatostiach a verme, že časom dosiahneme aj plnšie svetlo, v ktorom sa nám naši ľudskí bratia už nebudú zdať len ako chodiace stromy, ale ako nám vo všetkom rovné cítiace a mysliace bytosti.
Ba vplyvom spomínanej vytrvalosti môže prísť čas, keď sa stanú pre nás Božím obrazom, pred ktorým sa treba vždy úctivo správať.
Až tento pohľad na ľudí, ktorý môžeme dosiahnuť len pod dotykmi Ježišových rúk, je znakom plného duchovného zdravia.

IV
Pane, po tomto oslovení sa úplne zverujeme tvojim rukám a veríme, že nás časom zbavíš našej úplnej alebo čiastočnej duchovnej slepoty.
Sľubujeme, že budeme poslúchať všetky tvoje pokyny a častejšou samotou v tvojej prítomnosti udržiavať sa v nepoškvrnenosti od tohto sveta, aby sme sa raz mohli tak dívať na ľudí, ako sa ty na nich dívaš, a mohli im slúžiť, ako nám to ty ukazuješ v tomto prípade – rozhojňovaním svetla, tvojho svetla, Pane. Amen.