I
Keď Ježiš vstúpil do loďky a plavil sa k pustému východnému brehu, myslel na tých, ktorých sa mu nepodarilo získať svojimi znameniami.
Ale ešte viac myslel vtedy na učeníkov, ktorých mal pri sebe.
Farizejská nevera a herodiánske snívanie o mocnom židovskom kráľovstve neboli pre nich malým nebezpečenstvom.
Keď bude zanedlho končiť na popravisku, farizeji ho vo chvíľach tejto jeho zdanlivej prehry predstavia ľudu len ako viac-menej šikovného zvodcu spojeného s Belzebulom, a herodiáni budú o ňom hovoriť ako o jednom z mnohých zatiaľ neúspešných politických mesiášov.
A to bude prisilný útok na vieru jeho Dvanástich.
Aby ich zavčasu chránil pred nebezpečenstvom tohto pokušenia, povedal im: „Chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
Odpoveď, ktorou reagovali na toto upozornenie, iba potvrdila jeho obavy.
On spomínal duchovný kvas. Oni hovorili o hmotnom. Ako málo pokročili vo viere od zastavenia pri Jakubovej studni, kde si tiež nerozumeli v tomto ohľade.
Nuž, naozaj sa nemohli urážať, ak ich po toľkom vyučovaní a presviedčaní nazval ľuďmi tvrdých sŕdc.

II
Chráňte sa kvasu farizejov. – Chráňte sa toho pohľadu, ktorým sa oni dívajú na moje znamenia...
Skúmajte preto každé a usilovne hľadajte to, čo sa vám chce ním povedať.
Vaša viera, ktorá je darom, milosťou, musí sa stať ešte aj osobným úsilím...

III
Ako bolo v malej loďke, ktorou smeroval Pán s učeníkmi k druhému brehu jazera, podobne je to aj v tej veľkej, ktorou sa s nami plaví po vlnách času k večnosti...
Vysvetľuje, dokazuje, čím pre nás je, hovorí, čo je jeho prvoradým záujmom, čomu žije, a my sa stále nevieme vžiť do toho, čo nám hovorí, a stále sa nevieme s ním vnútorne zjednotiť.
Príliš sa spoliehame na svoj rozum a svoje zmysly a veľmi málo na jeho slovo.
A to je farizejský kvas.
Alebo sa opierame o priazeň mocných tohto sveta a zabúdame na Kristovu božskú moc a dobrotu.
A to je zasa ten druhý kvas – herodiánsky...
Slovo, ktoré sme práve počuli, je výzvou preskúmať sa a napraviť v tomto ohľade.
A mali by sme to urobiť čím prv, ak nechceme, aby aj nám Pán vyčítal to najhoršie, čo jestvuje vo vzťahu k nemu – nezáujem o obsah jeho slova, nedostatok viery a tvrdosť sŕdc.

IV
Pane, cítime, ako často by sme si zaslúžili pokarhanie, ktoré si dal apoštolom.
Ale v nádeji, že budeš mať s nami ešte trpezlivosť, prosíme ťa o tvojho Svätého Ducha, aby nám pomáhal chrániť sa a zbavovať každého zlého kvasu a robil nás stále úspešnejšími nositeľmi toho nadovšetko potrebného, ktorým je tvoje sväté evanjelium. Amen.