I
O Judášovom konci sú dve odlišné správy. Podľa Matúša sa obesil.
Podľa Petra (Sk 1, 16 – 19) padol dole hlavou, pričom sa mu roztrhlo brucho a vyšli z neho všetky vnútornosti.
Ak myslíme na možnú slabosť povrazu a na hĺbku priepasti, nad ktorou sa mohol zavesiť, nie je ťažké spojiť obidva údaje. Petrova správa o Judášovom bruchu akoby sa chcela dotknúť jeho najväčšej slabosti, jeho naviazanosti na peniaze, na hmotu.
Čítame o ňom, že si potajme brával z toho, čo bolo spoločné.
Keď však pod vplyvom udalostí začínal zo svojej túžby po mamone vytriezvievať a svojím priznaním sa pokúšal priviesť sudcov k zrušeniu rozsudku, nepochodil...
Vysmiali sa mu.
Povedali mu: Staraj sa sám...
Sám – to bolo strašné slovo v takomto duševnom rozpoložení.
Pretože sa dostal do tohto hrozného stavu kvôli peniazom, myslel si, že sa mu uľaví, ak sa ich zbaví.
Šiel teda a zahodil ich pod nohy tým, ktorí mu ich ponúkli. No bez nich si pripadal ešte nezmyselnejšie.
Správa o povraze a samovražde, ktorá nasleduje, vysvetľuje sa obyčajne pocitom viny s osamotenosťou.
Málokedy nedostatočným počúvaním Pánovho slova...
Ale je isté, že keby si všímal jeho napomínanie, ba i výstrahy, a keby nebol v tejto chvíli zabudol na to, čo jeho Učiteľ hovoril Petrovi o sedemdesiatsedemnásobnom odpúšťaní, nemusel takto skončiť. Lenže Judáš nepočúval, a ak aj počúval, nepočul...
Bol príliš zaujatý mešcom a tým, čo sa doňho ukladalo...

II
Judáš bol pohnutý ľútosťou – pretože jeho hriech mal veľmi krátko príjemnú chuť.
Ako každý hriech.
Potom mu zhorkol...
A natoľko, že ho nemohol v sebe udržať. Musel ho vypľuť, vyznať.
Škoda, že nie pred tým, ktorý jediný mu ho mohol odpustiť.

Zradil som nevinnú krv. – Viem, že keď to hovorím, spomínam len dôsledky.
Príčiny svojej zrady pritom zamlčujem.
Hoci pravá ľútosť hovorí hlavne o týchto...

III
Nevyriešený vzťah k peniazom stal sa Judášovi osudným... Prišla chvíľa, v ktorej sa pre túto naviazanosť dostal Kristus v jeho srdci na druhé miesto.
A tu sa začala jeho zrada...
Keď to počúvame, možno sa utešujeme, že naše naviazanosti sú zatiaľ iba drobné; povie sa – zanedbateľné.
Mali by sme vedieť, že zrady sa množia a zväčšujú len nebadane a všetky sa preto zdajú malé.
Ak máme radi nášho Pána a ak máme radi seba, tak častá a pravidelná kontrola osobných naviazaností mala by sa raz navždy stať pevným bodom nášho denného duchovného programu.

IV
Pane, prosíme ťa, daj nám svetlo a silu tvojho Ducha, aby sme mohli spoznať a čím prv zničiť všetky svoje naviazanosti, ktoré nás postupne vzďaľujú od teba a od bratov a robia nás podobnými tomu, ktorý ťa zradil a nemal už sily vrátiť sa. Amen.