I
Tento evanjeliový verš nám nepriamo dáva na vedomie, že každá naša apoštolská činnosť by sa tak mala začínať a tak by sa mala končiť ako v tomto prípade. – Mala by sa začínať stretnutím s Pánom, ktorý keď niekoho posiela (apoštolát je vždy poslanie!), hovorí mu, ako má konať a učiť.
A opäť by sa mala končiť stretnutím s ním, pri ktorom sa poslaný dozvie, ako mal konať a učiť...
Ak evanjelista píše, že apoštoli po svojom návrate z misijných ciest vyrozprávali svojmu Majstrovi všetko, ak si nič nenechávali pre seba, pripomína, ako sa snažili dať sa svojmu Majstrovi i poznať, i upraviť.
Vyrozprávanie sa, o ktorom je tu reč, nebolo zaiste len citovým odreagovaním sa, ale zodpovedným predložením získaných skúseností a pozorným prijímaním Majstrových rád a povzbudení.
Ak Ježiš ďalej žije a pôsobí vo svojej Cirkvi, mali by sme z tohto prípadu vyčítať, ako sa nám treba správať voči jeho zástupcom, prostredníctvom ktorých nás posiela, počúva i apoštolsky upravuje vždy, keď sme skončili jedno poslanie a čakáme na ďalšie.

II
Porozprávali mu všetko – čo robili a učili. Úprimne sa podelili so všetkými svojimi skúsenosťami. A pozorne počúvali všetky Pánove usmernenia.
Lebo chyby, ktorých sa jeho poslovia pri šírení Božej pravdy dopúšťajú, nie sú malými a nie sú ojedinelými chybami. Každá z nich sa množí a zo dňa na deň narastá.

III
Apoštoli všetko vyrozprávali Pánovi.
Sú preto pre nás príkladom i povzbudením. Najmä vo večerných chvíľach, keď končíme svoj deň, keď mávame toľko dôvodov zanedbať spätný pohľad na to, čo sme od rána prežili...
Raz uvádzame únavu, raz chorobu alebo nejaký iný, podľa nás dôležitý záujem, zriedkakedy svoju lenivosť a svoj nedostatočne dôverný vzťah k Pánovi...
Ak berieme vážne svoje učeníctvo a svoje poslanie v duchovnej alebo pokrvnej rodine, nemali by sme pokladať túto dennú úprimnosť pred Pánom a pred tými, ktorí nám ho akýmkoľvek spôsobom predstavujú, za málo významnú.

IV
Pane, ty si svojich učeníkov nazval priateľmi, lebo si im všetko vyrozprával, čo si počul od Otca, a určite si sa tešil, keď ti v podobnej úprimnosti aj oni zvestovali všetko, čo robili a učili...
Zbav nás, prosíme, nezdravej uzavretosti, pre ktorú chradnú toľké naše cirkevné spoločenstvá...
Nech máme tento tvoj príklad a príklad tvojich apoštolov stále pred očami, najmä vo chvíľach, keď sme svojimi neúspechmi vo výchovnej a apoštolskej práci pokúšaní k neúprimnej uzavretosti. Amen.