I
Ján Krstiteľ sa podobal Eliášovi duchom i poslaním. Ale aj miestom pôsobenia, osudmi a oblekom.
Úlohu krvilačnej kráľovnej Jezabel zohrala v jeho prípade Herodias, odcudzená manželka akéhosi Filipa, Herodesovho príbuzného.
Herodes si ju priviedol z Ríma, keď bol na návšteve u cisára, a s ňou aj jej dcéru, ktorú Jozef Flavius označuje menom Salome.
Keď sa Ján Krstiteľ dozvedel o ich hriešnom súžití, vybral sa ku kráľovi a bez váhania mu povedal svoje prorocké: Nesmieš!
Bystrá Herodias zavčasu vycítila, že tento odvážny muž, ktorého si aj sám Herodes vážil, by čoskoro mohol ohroziť jej miesto po kráľovom boku.
Urobila preto všetko, aby ho dostala do väzenia.
No kráľ i sem prichádzal za Jánom a Ján mu i tu opakoval svoje: Nesmieš!
Herodes ho počúval.
Ale iba jedným uchom.
Druhé mal otvorené pre Herodiadino: Môžeš...
Z rozpakov, do ktorých sa dostával, vyviedla ho príležitosť, ktorá bola zároveň potvrdením, že nikdy nie je múdre hádať sa so svojím svedomím.
Slovko „hneď“, ktorým evanjelista Marek spája jednotlivé časti tejto tragickej udalosti, naznačuje Herodiadinu chuť čím prv zbaviť kráľovský dvor akéhokoľvek Jánovho vplyvu. A tak sa stalo, že na jej podnet okusoval Ján smrť vtedy, keď Herodes v kruhu dvoranov zapíjal svoje narodeniny.
Ján padol, ale jeho „Nesmieš!“, ktoré vyriekol v Božom mene, zostalo v platnosti podnes.
Proroka síce možno umlčať, ale jeho pravdu nikdy nie.

II
Ján vyčítal Herodesovi... – Nemohol mu nevyčítať...
Bol predsa hlasom Boha a svedomím národa.
A svedomie nemôže mlčať tam, kde ide o hriech.
Nech by sa ho dopúšťal ktokoľvek...

Vhodný deň nadišiel. – Vhodný pre Herodiadu, ale aj pre Jána. Obidvom sa v ňom naraz splnili túžby...
Herodias dosiahla vrchol toho, čo dáva svet.
Ján zasa vrchol toho, čo dáva svojim verným Boh.

III
Proroci, akým bol Ján, to nemali nikdy ľahké...
Najprv pre ľudskú zlobu, ktorú v tejto scéne predstavuje Herodias. Potom pre ľudskú slabosť, ktorej obrazom je tu kráľ.
A konečne pre ľudskú hlúposť, ktorú tu stelesňuje Salome...
Ak si uvedomujeme, že krstom sme všetci prijali prorockú úlohu a poniektorí sme k tomu dostali aj osobitnú prorockú charizmu, mali by sme svoj každodenný boj proti ľudskej zlobe, slabosti a hlúposti pokladať za úplnú samozrejmosť.
Ak si myslíme, že sa mu a potom aj jeho nepríjemným dôsledkom môžeme vyhnúť, tak si musíme priznať, že sme nepochopili, kto je to prorok...

IV
Nebeský Otče, že si nám v tvojom vernom služobníkovi Jánovi dal príklad, ako máme s odvahou spĺňať svoje prorocké poslanie, za to ti ďakujeme.
Pomôž nám, prosíme, zbaviť sa všetkých naviazaností a všetkých rozpakov tam, kde sa dozvedáme tvoju svätú vôľu alebo kde sme poslaní iným ju oznámiť. Amen.