I
Týmito slovami dokresľuje Ježiš perspektívu, v ktorej majú žiť a pôsobiť jeho učeníci...
Už im povedal, že ich miestami neprijmú...
Ale ešte im neoznámil, že ich vyženú.
A to aj z ich vlastného.
Z mesta.
Z domu.
Ba i z tela – zo života...
Najbolestnejšie to bude, keď sa o to pričiní niekto z najbližších: vlastný brat, otec alebo dieťa, a keď nebude vtedy človeka, ktorý by pri nich stál, ktorý by ich bránil vtedy, keď ich všetci opustia, odsúdia a budú nenávidieť...
Človek veľa vydrží, ak vie, že jeho bolesť sa už nebude stupňovať a o krátky čas pominie. V takýchto prípadoch však Ježiš hovorí o výdrži až do krajnej krajnosti, až do konca.
Ale pritom ani on nechce hazardovať so životmi svojich poslancov. Radí im preto, aby pred prenasledovaním ušli. Zachovajú tak seba a roznesú blahozvesť aj tam, kde ešte nezaznela.
Musia však vždy zvážiť, čo ju viac pomôže rozšíriť a uživotniť – či ich hrdinská výdrž, alebo opatrný útek, či ich apoštolský život, alebo mučenícka smrť...
II
Všetci vás budú nenávidieť. – Ale ak to bude pre moje meno, zostaňte pokojní.
Všeobecná nenávisť sveta je totiž znakom, že ste moji... Ak nazvali pána domu Belzebulom, tým skôr nazvú tak jeho domácich.
Keď vás budú prenasledovať – pokladajte to za učenícku samozrejmosť.
Nekričte preto príliš o svojich právach.
V očiach tých, ktorí vás prenasledujú, nijaké nemáte.
Utečte – múdro, ale aj jednoducho sa vydajte inou cestou za svojím apoštolským cieľom.
Prejdite na iný úsek alebo na iný spôsob práce.
Obraznou rečou: Utečte do iného mesta...
Ale ak bude treba, môžete toto moje odporúčanie pochopiť aj doslovne.
III
Byť u všetkých v nenávisti nie je príliš lichotivé.
Ale Kristovmu učeníkovi treba prijať aj túto perspektívu... Chudobní ho budú nenávidieť, že sa spolu s nimi nechce búriť proti bohatým. Bohatí zasa preto, že neschvaľuje ich postoje voči chudobným...
Vladári ho budú deptať, lebo sa im neklania ako bohom. A podriadení ho neprijmú, lebo sa nepodlizuje mocným tohto sveta ako oni.
Rodičia zanevrú na Pánovho učeníka, lebo má kohosi radšej ako ich, a bratia sa urazia preto, že kvôli cudzím zanedbáva svoje pokrvenstvo...
Všetci ho budú chcieť prispôsobiť svojim názorom a svojim prianiam. A keď sa im to nepodarí, budú ho ohovárať, vysmievať a strašiť.
Toto sa stáva všetkým Pánovým učeníkom...
Ak to ešte necítime, mali by sme sa opýtať: Prečo?
IV
Pane, pripomínaš nám úteky a prenasledovania. Hovoríš o všeobecnej nenávisti voči tým, ktorí sú tvoji...
Nedaj nám, prosíme ťa, zabudnúť, keby sa nás zmocňoval strach, že ty dovolíš skúšať každého len natoľko, nakoľko je to schopný zniesť, a vopred ho pripravíš na to, čo chceš kvôli svojmu kráľovstvu od neho žiadať. Amen.