I
Ježiš nič nezatajoval, keď hovoril svojim učeníkom o ich poslaní. Aj to im povedal, že pôjdu ako ovce medzi vlkov a že budú môcť použiť len svoju opatrnosť, aby sa nedostali do ich driapov, a len svoju jednoduchosť, keď sa v nich ocitnú...
Buďte teda opatrní – povedal im – ako hady...
Neupozorňujte zbytočne na seba.
Prispôsobte sa svojmu okoliu, pokiaľ len môžete...
Až po hranicu hriechu...
Keď vás však aj napriek tomu objavia a predvedú ako mojich nasledovníkov, potom sa už nekrúťte, potom sa už nevyhovárajte.
Vtedy už buďte holubicami.
A všade...
V synagógach, kde môžete dostať štyridsať bez jednej.
Aj pred vladármi, kde môžete dostať iba jednu, ale takú, po ktorej už nebude treba druhú...
Pred súdom mlčte alebo svedčte.
Do vašich úst nepatrí ani užitočná lož, ani ustráchaná opatrnosť.
Tie by marili svedectvo, pre ktoré vás posielam...
Ak ste boli predtým opatrní, zostaňte v takých chvíľach pokojní...
Nebudete v nich sami.
Bude s vami Duch môjho Otca: Duch pravdy a lásky, Duch múdrosti a sily.
Nerobte teda vopred nijaké dohovory, nechystajte si dvojako znejúce reči, nezháňajte si obhajcov...
Marili by ste čas, silu i prostriedky určené na službu kráľovstvu, ale hlavne svedectvo o Bohu, o ktorého sa opierate...
Vôbec sa teda nestarajte o to, čo poviete a ako to poviete... Možno, že to, čo vyslovíte, nezachráni vás ako jednotlivcov... ale môže vás zachrániť ako celok...
Buďte teda jednoduchí v takýchto rozpoloženiach. Zostávajte v nich pod vplyvom toho, ktorému sa tiež zapáčilo zjaviť sa v podobe holubice.
II
Posielam vás ako ovce medzi vlkov – s jednou zbraňou: s dôverou vo svojho Pastiera...
Buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice... – Nemožno inak... Kto chce preraziť, musí aj naraziť.
Vydajú vás súdom. – A tie nebudú príjemné.
Ale ak ich pochopíte ako príležitosť na svedectvo, budú veľmi užitočné.
Budú vás bičovať. – Najprv vo svojich synagógach... Ohováračné jazyky a zlé pohľady falošných bratov budú teda prvými bičmi, ktoré na vás dopadnú...
Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. – Rozumie sa, ak mu to neprekazíte spoliehaním sa na vlastnú výrečnosť.
III
Pán nás nenazval holubicami, aby sme sa naivne vystavovali driapom jastrabov...
Ani hadmi nás nenazval preto, aby sme sa bránili zubami a jedom.
Ak mu dobre rozumieme, máme byť takí opatrní, aby sme nenarušovali jednoduchosť. A takí jednoduchí, aby sme nezanedbávali obozretnosť.
Ak máme pre svoju povahu bližšie k hadovi, nesmieme podceňovať holubicu...
A ak k holubici, nesmieme zaznávať hada...
Nesplnili by sme poslanie, ktoré nám dal Pán.
IV
Pane, had patrí zemi a počína si ako synovia sveta. Holubica žije nad zemou a pripomína tých, ktorých spoločenstvo je v nebesiach...
A ty si praješ, aby sme boli jedno i druhé...
Pomôž nám, Pane, správne to pochopiť a potom vytrvalo chcieť a s tvojou pomocou aj môcť. Amen.