I
V Annášovej osobe súdil Ježiša, nášho Pána, jednotlivec. V Kajfášovej, ktorý bol hlavou synedria, vrcholnej židovskej ustanovizne, ho súdil národ...
V Pilátovej osobe štát...
A pretože štát, ktorý zastupoval Pilát, bol svetovou ríšou, stával sa tento súdny proces čímsi veľmi širokým. Mohlo by sa povedať – všeobecným, svetovým...
Podľa rozhodnutia veľrady mal byť Ježiš popravený za rúhanie.
Občiansky súd nepokladal však túto jeho vinu za hodnú takého trestu.
Musela sa preto hľadať rýchlo iná.
Aj sa našla...
A nie jedna.
Poburuje – kričali Židia. – Zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je kráľ...
Prvé dve obžaloby nemali v Ježišovom počínaní a učení nijaký podklad.
Tretia stála na nesprávnom pochopení jeho výpovede pred veľradou.
Pilát síce nemal rád Židov, a kde mohol, tam im to dal pocítiť, ale teraz bol voči nim mimoriadne zdvorilý...
Boli totiž sviatky a Jeruzalem plný Židov.
Zdalo sa mu múdrejšie vyjsť im v ústrety.
Začal jemne – otázkou...
Opýtal sa ich, čo majú proti tomu, ktorého mu priviedli. Toto vladárovo gesto ich posmelilo.
Keby nebol zločincom, hodným smrti – vysvetľovali – neboli by sme s ním prišli za tebou...
A za prvou taktickou poklonou im Pilát urobil hneď aj druhú.
Vezmite si ho a súďte si ho vy – povedal im.
My nemáme právo popravovať – namietali – a tento je hoden smrti...
Pilát vošiel do budovy a dal si predviesť Ježiša, aby ho vypočul.
Ak sa robí židovským kráľom, možné je, že aj poburuje ľud a možné je konečne aj to, že zakazuje platiť dane...
Začal teda odtiaľto: Si ty kráľ?
Ježiš prisvedčil, ale hneď aj vysvetlil, ako to myslí.
Pred veľradou dôvodil Písmom.
Pred Rimanom použil filozofiu.
Keby som bol kráľom – hovoril – kráľom v tom zmysle, v akom na mňa žalujú, moji učeníci by sa za mňa bili...
Teda si kráľ?
Ježiš znova potvrdil, ale pridal nové vysvetlenie, z ktorého Pilát vyrozumel, že sa vydáva za kráľa pravdy.
Filozofický snilko... uzavrel a vyšiel, aby oznámil Židom, že nenašiel na ňom nič trestuhodné...
Poburuje, počnúc od Galiley – kričali žalobcovia.
Keď Pilát počul, že je z Galiley, spomenul si na Herodesa, ktorý tiež bol v tých dňoch v Jeruzaleme.
Pošlem ho k nemu a zbavím sa ho – myslel si. Mýlil sa...
Ježiša sa nemožno nikdy zbaviť...
II
Ja som na to prišiel na svet – aby som vydal svedectvo pravde. A veľmi by ma urážalo, keby ma moji nasledovníci v tomto bode nepochopili a chceli by si pri budovaní a udržiavaní môjho kráľovstva pomáhať jej opakom...
III
Po Pánovi máme meno i poslanie.
Poslaní sme odhaľovať lož, akokoľvek premenovanú a akokoľvek premaľovanú.
Odhaľovať a ničiť ju.
Najprv v sebe.
A potom aj v okolí...
Kto sa zatiaľ neodhodlal na tento trvalý a neúprosný boj proti lži, ten ešte nezačal byť Kristovým nasledovníkom...
Nasledujúce dni nám určite ponúknu nejaké príležitosti postaviť sa po boku svojho Kráľa a zopakovať s ním: Ja som na to prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde...
Čo urobíme?
Nezmaríme ich?
IV
Pane, prosíme, pomôž nám pochopiť, že sa vždy staviame proti tebe, keď ubližujeme pravde... a vždy škodíme tvojmu kráľovstvu, keď sa chytáme lži. Aj vtedy, keď mu chceme ňou pomôcť...
Pane, pomôž nám vo všetkých okolnostiach verne stáť s tebou v pravde. Amen.