I
Ježišovo mučenie sa začínalo duchovnými bolesťami, ktoré vyvrcholili v Getsemani.
Pokračovalo duchovno-fyzickými pred obidvoma súdmi, pred cirkevným i občianskym.
A končilo sa prevažne fyzickými bolesťami, ktoré predstavoval kríž...
Jeho duchovno-fyzické utrpenie sa začalo vtedy, keď prizvaní rímski vojaci po nočnej akcii v Getsemani odpochodovali do hradu Antónia a chrámová stráž ho priviedla pred Annáša.
Annáš bol starec, ktorého vo veľkňazskej funkcii vystriedalo už päť synov a šiesty zať.
No z úzadia stále ešte on viedol veci a v očiach ľudu ešte stále bol veľkou autoritou.
V tomto prípade sa podujal predbežným výsluchom pripraviť podklady pre svojho zaťa Kajfáša, ktorý bol toho roku veľkňazom.
Keď Annáš začínal klásť otázky záhadnému Galilejčanovi, mohli byť dve hodiny po polnoci.
Pýtal sa ho hlavne na jeho náuku a na jeho učeníkov. Ako vidno, šiel na vec premyslene.
Ak Ježiš zhromažďoval učeníkov kvôli mesiášskemu kráľovstvu, mohol sa za to dostať pred občiansky súd.
Ak hlásal náuku poznačenú novotami, mohol sa dostať pred cirkevný.
Ježiš odpovedal krátko a pokojne.
Ale triafal veľmi presne.
Najprv dal bývalému veľkňazovi na vedomie, že toto jeho počínanie je úplne protiprávne.
V takýchto prípadoch súdiť mohol len veľkňaz, ktorý bol vo funkcii, nie on.
Žalobu mali podávať svedkovia... Prečo teda žiada, aby si ju tvoril sám?
A potom, načo je tu otázka ohľadom náuky a učeníkov? Učil predsa verejne a čo učil, kázal ohlasovať aj zo striech. Annáš sa odmlčal.
No jeho telesná stráž nebola navyknutá na podobné správanie sa obžalovaných (Flavius: Antiquitates Iudaicae, XIV, 9).
Ježišove odpovede sa veľkňazskému sluhovi zdali natoľko neúctivé a poburujúce, že pokladal za samozrejmosť dať mu patričné ponaučenie.
Keď Ježiš pocítil na svojej tvári sluhovu päsť, nestratil rozvahu.
Prečo ma biješ? – opýtal sa ho pokojne. Nie aby bránil seba.
Išlo mu o obranu pravdy a spravodlivosti, ktoré neboli pre Učiteľa z Nazareta malými hodnotami.

II
Prečo sa pýtaš mňa? – Nech ti je odpoveďou moja náuka a životná prax mojich nasledovníkov.
Pretože ti nejde ani o pravdu, ani o spravodlivosť, neodpoviem ti...

Prečo ma biješ? – Pri stretnutí so mnou treba seba biť – biť sa v prsia.
Mňa chceš vychovávať?
Vychovávať sa treba podľa mňa...!

III
Ježiš vyčítal Judášovi.
Vyčítal Petrovi a vyčítal aj tým, čo ho prišli zajať.
Upozornil na chybu Annáša a upozornil na nesprávnosť v počínaní aj jeho sluhu.
Ale zaujímavé je, že to robil formou otázky. Otázka totiž každého núti uvažovať a objavovať svoj omyl.
Keď Ježiš bráni pravdu a spravodlivosť, nezabúdal pritom na človeka. Na každého bral ohľad, kto k nej ešte nedospel.

IV
Pane, keď si sa bránil, robil si tak preto, že si pravda, ale vždy takým spôsobom, aby všetci cítili, že si aj láska.
Nauč nás, prosíme, spájať v sebaobrane tieto dve najväčšie hodnoty tak, aby sme jednou nepoškodzovali druhú. Amen.