I
Evanjelium nám predstavuje Máriu najprv s plienkami v ruke, ktoré pripomínajú jej materskú starostlivosť.
A potom nám ju ukáže pri jasliach, ktoré akoby zas popierali túto jej krásnu vlastnosť.
Jasle sú totiž príliš drsným prostredím pre útle novorodeňa.
No v evanjeliu máme našťastie aj vysvetlenie.
Čítame: „... lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
Ako vidno, už hneď tu na začiatku sa potvrdzovala pravdivosť Jánovej vety: Medzi svojich prišiel, ale tí ho neprijali...
Neprijali ho do domu, neskoršie ani do mesta, v ktorom bol vychovaný. A nakoniec ani do svojho národa.
Odvrhli ho a vydali pohanom.
To, že ho Mária musela uložiť tam, kam si zvieratá prichádzajú po pokrm, nám tiež čosi hovorí.
No viac ešte okolnosť, že sa to stalo práve v Betleheme, po hebrejsky v Dome chleba...
Ak museli Jozef s Máriou do jasieľ uložiť Chlieb, ktorý prišiel kvôli nám z neba, vieme, na akej výške sme a čo máme robiť.
Pre svoje zlé sklony sme tam, kde zvieratá...
Pred jasľami.
Ale tým našťastie aj pred Ježišom, ktorý je našou spásou.
Chváľme teda Boha, ktorý nás ubezpečuje, že ak budeme jesť tento živý Chlieb, ktorý zostúpil z neba, jeho prostredníctvom dostaneme do seba nový život, ktorým sa zdvihneme nad úroveň zvierat a staneme sa tým, čím máme byť – staneme sa jeho milovanými deťmi.
II
I porodila svojho prvorodeného – aby ten, ktorý bol zatiaľ iba stredom jej tela a predmetom jej nábožného uvažovania, stal sa aj stredom celého jej života, predmetom jej stálej a všestrannej služby.
Položila ho do jasieľ – pretože sa nenašlo v hostinci pre nich miesta...
A zdá sa, že by to i dnes s nimi len takto dopadlo. Tých, čo verne plnia Božie plány, svet vždy nejako vytláča na okraj.
III
Plienky hovoria o Máriinej pripravenosti. Jasle o Jozefovej vynachádzavosti.
A maštaľ, do ktorej sa utiahli, o ich pokore a trpezlivej nenáročnosti v službe Kristovi.
A všetko toto spolu o bezhraničnej dôvere v Otca, ktorý istotne najlepšie vie, prečo to tak musí byť, že jeho Syn od začiatku trpí a spolu s ním všetci, čo sa mu stávajú duchovne blízki.
Keď sa pomocou tohto Božieho slova dívame do betlehemskej maštale, mali by sme si raz navždy uvedomiť, že ak sme spojili svoj život so životom Božieho Syna a chceme ho zjavovať svetu, nezaobídeme sa bez činnej obetavosti, bez trpezlivej vytrvalosti, ale najmä nie bez dôvery v Božiu silu a dobrotu.
IV
Bože, ty si aj nato postavil Jozefa a Máriu do bezprostrednej blízkosti svojho Syna, aby nám boli príkladom obetavej služby tvojmu kráľovstvu.
Daj, prosíme, aby sme ich mali stále pred očami a na ich príhovor dosiahli tie čnosti, ktoré nás trvalo udržia v blízkosti pri tvojom Synovi. Amen.