I
Keď Ježiš prosil Otca za jednotu apoštolov, nezabúdal ani na tých, ktorí sa pod vplyvom ich slova pričlenia k jeho tajomnému telu.
Vedel, že budú pochádzať z rozličných rás, národov, z rozličných spoločenských vrstiev a z rozličných kultúrnych období.
Aj to vedel, že každý z nich si do jeho Cirkvi prinesie svoje osobné alebo kolektívne ja, preto veľmi naliehavo prosil, aby bola jednota aj medzi týmito.
Taká, aká je medzi ním a Otcom.
Jednota v názore, ktorú naznačujú jeho slová: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal...
Jednota v chcení, ktoré bolo takéto: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane...
A konečne jednota v konaní, ktorú vyjadril vetou: Robím to, čo vidím u Otca...
V tejto prosbe mu teda nešlo len o takú jednotu, akú môžu na základe osobnej sympatie alebo na základe nejakej hmotnej výhody utvoriť aj pohania...
A nešlo mu ani o nejakú čisto vonkajšiu napodobeninu tej, ktorá je medzi Otcom a Synom...
Šlo mu presne o tú istú...
Lebo len pomocou takejto jednoty sa môže svet dozvedieť, že tu bol Otcov Syn, aby dal vznik Cirkvi, svojmu tajomnému telu, v ktorom chcel ďalej žiť a pôsobiť...
II
Aby všetci boli jedno. – Všetci, ktorých zatiaľ rozdeľuje rasa, trieda, národnosť, náboženstvo. Najmä však osobný egoizmus, ktorý nedovolí človeku prispôsobiť sa ani pravde, ani akejkoľvek cudzej potrebe. Otče, prosím, aby boli všetci jedno v mojej Cirkvi, ktorá je tu nato, aby predstavovala, šírila a upevňovala vzájomnú jednotu.
Aby svet uveril, že si ma ty poslal. – Ako jednota medzi veľkými svetmi vesmíru hovorí, že ty si tu Stvoriteľom a Udržiavateľom, nech tá nová jednota, ktorá vzniká medzi malými ľudskými svetmi, zasa dokazuje, že tu bol a zostáva skrze Svätého Ducha tvoj Syn...
III
Aj tá najvynikajúcejšia myšlienka, schopná zaujať a spojiť mnohých v jedno, môže po čase začať strácať svoju pôsobivosť...
Ľudia sú schopní zoslabiť ju svojimi praktickými postojmi a rozriediť ju svojimi teoretickými dodatkami.
Nečudujme sa preto, ak Pán tak naliehavo prosil Otca za jednotu i v tomto prípade.
Ani s kresťanstvom to nie je inak.
Koľko teoretických i praktických odchýlok od Pánovho slova!
Koľko nechutných i bolestných roztržiek medzi tými, za ktorých prosil, aby boli tak jedno, ako je on s Otcom! Ak patríme medzi tých, čo poškodzujú alebo sťažujú jednotu medzi Ježišovými učeníkmi, bojme sa.
Protirečenie tomuto Pánovmu prianiu a marenie tejto jeho modlitby nie je malým hriechom.
IV
Pane, keď si prosil Otca za jednotu tých, ktorí uveria na slovo tvojich apoštolov, myslel si na nás.
Daj, aby sme aj my mysleli na túto tvoju modlitbu, opakovali ju spolu s tebou, a tak pomáhali dosahovať jednotu skrze teba, v tebe a s tebou. Amen.