Pozri, už tri roky chodím márne hľadať ovocie na tomto figovníku.

Vytni ho – povedala Božia spravodlivosť Sluhovi našej spásy.

Ponechaj ho ešte tento rok – ozval sa Sluha Božieho milosrdenstva. Ešte ho okopem a pohnojím... Možno zarodí...

Ak nie, potom ho vytni.

Brat, sestra, ak by sme ustavične produkovali len kvety a lístie nádeje, ale nebolo by na nás ovocia dobrých skutkov, vedome vykonaných podľa Božej vôle vo vnútornom spojení s Ježišom Kristom, naším viničným kmeňom, s úmyslom rozmnožiť česť a slávu Božiu, museli by sme vziať na vedomie, že dialóg, ktorý viedol nebeský Hospodár so svojím záhradníkom, sa vedie aj o nás.

V takomto prípade je tu najvyšší čas spamätať sa a uvedomiť si, že náš život sa nachádza kdesi medzi motykou a sekerou. Medzi možnosťou zmeniť nás alebo vykoreniť.
Nepochybujme, že Božie milosrdenstvo robí všetko, aby nás zachránilo pred Božou spravodlivosťou.

Svätý Duch, ktorého sme chrámami, bude stále s nami, aby nás zvnútra, cez svedomie, viedol k potrebnej činnosti alebo zdržanlivosti.

Ak by to nepomáhalo, prihlásil by sa Boží Syn, žijúci a pôsobiaci v hierarchickej a bratskej zložke svojej Cirkvi, so svojimi povzbudeniami a napomenutiami.

A ak by sa i ďalej udomácňovala v našom živote neplodnosť figovníka, zasiahol by Otec, ktorý všetko stvoril a všetko riadi, možno aj nejakými bolestnými udalosťami, aby nás postupne priviedol k duchovnej úrodnosti.

Motyka predstavuje povzbudzovanie – nadľahčovanie zeme nad koreňmi stromu a odstraňovanie buriny, ktorá mu zbytočne odberá vlahu i živiny.

Hnojenie predstavuje karhanie, výčitky, teda niečo, čo nie je príjemné, ale môže byť veľmi užitočné.

No jedno i druhé je prejavom tej istej Božej snahy zachrániť nás skrze našu duchovnú plodnosť od sekery, od vyťatia a spálenia na večnom ohni.

Ak tieto bolestné zásahy prijímame s vierou a s pokojom, je to vždy dobrý znak.

Ak nie, je to krajne povážlivý stav. V tom prípade je už sekera celkom iste priložená aj ku koreňom nášho stromu.