Dnes je mnoho potrieb, ktoré v minulosti človek nepociťoval.

A môžeme povedať, že o krátky čas ich bude ešte viac. Množia sa zo dňa na deň.

Mnohé z nich sú, pravdaže, len zdanlivé, neskutočné, umelo vytvorené reklamou šikovných výrobcov a ešte šikovnejších priekupníkov. Pričom si málokto uvedomuje, že kmeň termínu “reklama” je v slove klamať...

Neraz počujeme: Dnes je to už tak. Dnes už treba to i ono. Mnohí to už majú. Nuž, kúpme si to aj my...

Povedľa týchto nepravých, umelo vyvolaných potrieb sú aj také, ktoré môžeme nazvať primeranými. Vyžaduje si ich čas i prostredie, v ktorom žijeme, a práca, ktorú vykonávame.

Po týchto potrebách idú tie skutočné, tie základné, ktoré pociťujú všetci ľudia.

Keby sme chceli bližšie vedieť, o aké tu ide, mali by sme sa pozrieť na líšky a vtáky, ktoré majú svoje hniezda a brlôžky... alebo aké majú arabskí Beduíni, ktorí žijú celé stáročia v púšti pod prenosnými stanmi, do ktorých sa uťahujú na spánok i na ochranu pred prírodnými živlami, kde plodia i vychovávajú svoje deti.

Ale je tu ešte aj ďalší stupeň skromnosti, na ktorom nemá človek ani to skutočne potrebné. Na tomto stupni žil aj náš Božský Bezdomovec, aby nám dal príklad i výzvu stávať sa mu stále viac podobnými.

Kedy?

Aspoň niekedy.

No nie z nemohúcnosti a najmä nie z lenivosti, ale kvôli pôstu, ktorý by sme mohli nazvať potrebou nemať ani to potrebné.

Kvôli čomu?

Kvôli prevencii alebo terapii hriechu – tomu svojmu alebo aj hriechu tých druhých.

Ak vieme, že on nemal nijaký hriech, a predsa žil len z toho nutne potrebného, môžeme si domyslieť, že len preto, aby nám dal príklad.

Bolo by pekné, keby sme mu aspoň niekedy prejavili ochotu nasledovať ho i v tomto.